Štvrtina Slovenska je digitálne negramotná

Nielen nad týmto ale rozmýšľajú výskumníci Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorí minulý týždeň predstavili výsledky  v poradí už štvrtého  ročníka analyticko-monitorovacieho  projektu  Digitálna gramotnosť na Slovensku. Projekt  od roku 2005  mapuje jeden z kľúčových predpokladov úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku  – pripravenosť širokých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). Tohtoročný projekt bol realizovaný vďaka podpore Nadačného fondu Accenture – Nadácie Pontis, Cisco Systems Slovakia, HewlettPackard Slovakia, Microsoft Slovakia a Nadačného fondu Slovak Telekom pri nadácii Intenda.

Podľa zistení celoslovenského reprezentatívneho výskumu z júna 2011 (uskutočneného na výberovej vzorke 1 138 respondentov starších ako 14 rokov) možno 76 % populácie označiť za  digitálne gramotnú.  Jeho  výsledky ďalej  ukázali, že zvládame najmä „bežné“  úlohy, ako  sú  práca s počítačom (vrátane laptopov, tabletov a smartfónov),  zasielanie SMS a MMS, e-mailová komunikácia, práca s textovým procesorom, práca s internetovým prehliadačom, vyhľadávanie informácií a registrácia prístupu k rôznym službám na internete či tlač dokumentov. Tieto zručnosti deklaruje od 64 % do 72 % respondentov.

Na druhej strane, oveľa menej  z nás už zvláda sofistikovanejšie  úlohy. Napríklad prácu s databázami, prácu na sieti (vyhľadávanie, prenášanie, kopírovanie údajov v LAN), prácu s grafickým editorom, internetbanking či inštalovanie aplikácií a nastavovanie funkcií PC, ovláda iba každý druhý opýtaný.

Za uplynulé dva roky sa však nezmenila úroveň digitálnej gramotnosti – teda to, ako dobre či zle vieme s modernými IKT pracovať. Kým od roku 2005 až do roku 2009 index digitálnej gramotnosti kontinuálne stúpal z hodnoty 0,33 bodu až na 0,44 bodu, v roku 2011 zostal na približne rovnakej úrovni ako pred dvoma rokmi  – 0,43 bodu. Inak povedané, populácia Slovenska nad 14 rokov by v súčasnosti  za svoju digitálnu gramotnosť dostala 43 zo 100 možných bodov. „Dôvodov, prečo sa pomerne optimistický trend z rokov 2005  – 2009 zastavil, je pravdepodobne niekoľko. Jednou z hypotéz, ktorú podporujú aj zistenia o využívaní počítačov a internetu, by mohla byť istá „nasýtenosť“ informačnokomunikačnými technológiami v populácii.

Inými slovami, tí, ktorí potrebovali alebo chceli, si  k IKT  zabezpečili prístup a získali aj potrebné zručnosti na ich ovládanie. Ďalším vysvetlením je subjektívne uspokojenie s dosiahnutými digitálnymi zručnosťami – istej hranice, za ktorú už  mnohí nemajú dôvod ísť.    Významnú úlohu teda zohráva vlastná motivácia a schopnosť učiť sa a prispôsobovať. Napríklad za šesť rokov sa prakticky nezmenil podiel  ľudí,  ktorí majú problémy s prispôsobovaním sa modernej technike, akou je napríklad počítač či internet.  Túto skupinu stále tvorí asi pätina obyvateľstva. Navyše k nej  treba pripočítať 27 % tých, ktorí sa prispôsobovať odmietajú. Práve oni predstavujú najväčšiu ˏbrzduˊ vývoja, hovorí autor projektu Marián Velšic.

Tak ako v predchádzajúcich ročníkoch výskumu, aj v roku 2011 pozorujeme pokračovanie negatívneho trendu – tzv. digitálneho rozdelenia spoločnosti.  Rozdelenia na tých, ktorí majú prístup k IKT a zodpovedajúcu úroveň digitálnej gramotnosti a tých, ktorí takýto prístup ani gramotnosť nemajú. „Na okraji pomyselnej ˏdigitálnej priepastiˊ stojí už niekoľko rokov staršia, menej vzdelaná, nižšie kvalifikovaná, ekonomicky neaktívna (dôchodcovia, nezamestnaní), sociálne slabšia a vidiecka časť populácie.

Posledné sledované obdobie (2009  – 2011) je však špecifické v tom, že k výraznejšiemu zlepšeniu po prvýkrát nedošlo ani u tzv. progresívnych skupín obyvateľstva. Teda u mladšej, vzdelanejšej, kvalifikovanejšej, sociálne silnejšej a mestskej časti populácie. To však nič nemení na fakte, že digitálna priepasť je stále prítomná a stáva sa novým typom rozdelenia spoločnosti“, konštatuje Marián Velšic.