Evolúcia šikany od školského dvora po smartfón

Takúto šikanu v online priestore internetu preto označujeme aj ako kybernetickú šikanu. S narastajúcou popularitou sociálnych médií ako Facebook, Instagram alebo Twitter, je skutočný svet stále viac a viac prepojený s tým virtuálnym. Priamym dôsledkom tohto trendu je, že nebezpečenstvo šikany na dieťa nestriehne len na detskom ihrisku. Šikanovanie sa často začína v skutočnom svete, napríklad v škole, ale následne pokračuje prostredníctvom sociálnych médií. Prieskum spoločností Kaspersky Lab a B2B International odhalil, že takmer štvrtina rodičov (22%) nedokáže dohliadať na online aktivity svojho dieťaťa, pričom takmer polovica rodičov (48%) sa obáva, že by sa ich dieťa mohlo stať obeťou kybernetickej šikany.

Deti by preto mali ovládať užitočné bezpečnostné techniky, ale aj rodičia by im mali vysvetliť zodpovedný prístup k technológiám. David Emm, expert na bezpečnosť spoločnosti Kaspersky Lab vysvetľuje: „Deti si pri virtuálnej interakcii s inými ľuďmi musia osvojiť zmysel pre morálku a zodpovednosť za svoje činy rovnako, ako to platí aj pri komunikácii tvárou v tvár. Naučia sa tak byť empatickejšie a nebudú mať tendenciu sa do kybernetickej šikany zapájať. Dôležité je tiež, aby sa už v útlom veku naučili rozoznať potenciálne nebezpečenstvá niektorých online aktivít.“

I keď pri kybernetickej šikane nedochádza k fyzickému násiliu, z nasledujúcich dôvodov je online šikana ešte intenzívnejšia:

1. Je anonymná. Anonymita prostredia, v ktorom sa kybernetická šikana odohráva, zťažuje identifikáciu šikanujúcich a tých, ktorí šikanu iniciovali. Znamená to tiež, že vinníci si neuvedomujú dosah toho čo spôsobujú, a môžu šikanu ešte vystupňovať.
2. Uniknúť jej je takmer nemožné. Internet je v dnešnej dobe súčasťou života takmer každého človeka, a akékoľvek zverejnené ponižujúce informácie na internete zostanú k dispozícii v podstate navždy a komukoľvek.
3. Neustála online prítomnosť. Obete sa kybernetickej šikane nemôžu vyhnúť, keďže sú na internete zastihnuteľné nielen pri používaní počítača, ale aj prostredníctvom smartfónov a to kedykoľvek a kdekoľvek.
4. Je invazívnejšia ako interakcia tvárou v tvár. Šikanujúci a ich obete si navzájom nevidia do tváre a nevnímajú navzájom svoju mimiku, gestá a priestorový pohyb. Iniciátori šikany vďaka tomu nevedia bezprostredne/adekvátne posúdiť dôsledok svojho správania, čo ich robí viac a viac ľahostajnými voči pocitom a názorom iných ľudí.
5. K problému kyberšikany významne prispieva aj fakt, že rodičia len v zriedkavých prípadoch zistia, že ich dieťa je obeťou kybernetickej šikany, keďže deti sa s takýmto problémom rodičom často neradi zdôverujú.

Viac informácií o kybernetickej šikane a možnostiach ako sa jej brániť, získate na edukačnom portáli spoločnosti Kaspersky Lab: kids.kaspersky.com/cyberbullying. 

Autor fotografie: Fixers