Slováci úspešní aj na tohtoročnom Intel ISEF 2016

Intel International Science and Engineering Fair v roku 2016 privítal viac ako 1 700 mladých vedcov zo  419 lokálnych súťaží a 77 krajín, regiónov a teritórií.  Celkovým víťazom a majiteľom ceny Gordona E. Moorea s dotáciou 75 000 dolárov sa stal Han Jie Wang z Vancouveru, ktorý vynašiel mikrobiologické palivové články efektívnejšie premieňajúce organický odpad na elektrickú energiu. Wang identifikoval špecifický gén v geneticky upravenej baktérii E.coli, ktorá umožňuje vytvárať energiu oveľa efektívnejšie. Za náklady porovnateľné so solárnou energiou dokáže jeho systém vyrobiť viac elektrickej energie ako je štandardom pri súčasných procesoch v mikrobiologických palivových článkoch.

Iba 15 ročný Syamantak Payra z Texasu získal ocenenie Intel Foundation Young Scientist Awards v hodnote 50 000 dolárov za vývoj nízko, za vývoj nízkonákladovej elektronickej ortézy kolena, ktorá umožní pacientovi s oslabenou nohou kráčať prirodzenejšie. Keď Payra testoval jeho prototyp na dvoch pacientoch, výrazne sa u nich zlepšila chôdza. Kathy Liu (17 rokov) zo Salt Lake City získala druhú cenu Intel Foundation Young Scientist Award, taktiež v hodnote 50 000 dolárov za vývoj alternatívneho komponentu batérie, ktorý významne zlepší výkon a bezpečnosť batérií. Jej nabíjateľná batéria je menšia a ľahšia, bez nebezpečenstva požiaru, tak ako to je pri lítium-iónových batériách, ktoré sa používajú v lietadlách, mobilných telefónoch alebo vznášadlách.

Slovensko reprezentovala dvojica mladých vedcov, Ivan Grega s projektom „Magnetické nanočastice a ich využitie v biomedicínskych aplikáciách“ a Jana Čorňáková s projektom „Potenciálne využitie sekundárnych rastlinných metabolitov v ochrane rastlín proti parazitom“ obstála v ťažkej konkurencii medzinárodných projektov a obsadila štvrté miesto v kategórii rastlinné vedy a získala odmenu vo výške 500 dolárov.

Cieľom mladej vedkyne bolo zhodnotiť vplyv koncentrácii tanínu na háďatko zemiakové (Globodera pallida) v in vitro a in vivo experimente a  poukázať na využitie tohto sekundárneho metabolitu. Pre in vitro test bol tanín zriedený v destilovanej vode v 7 rôznych koncentráciách za pridania koreňových výlučkov zemiakov. Roztoky koncentrácii boli aplikované na cysty G. pallida, uložené na sitku s priemerom 1cm. Test trval 12 týždňov, počas prvých 4 týždňov bol roztok obnovovaný a potom odstránený. Liahnutie pokračovalo iba vo výlučkov zemiakov. O 12 týždňov boli cysty podrvené, vyliahnuté aj nevyliahnuté vajíčka v nich spočítané.

V in vivo experimente bol zriedený tanín v 3 rôznych koncentráciách a aplikovaný do pôdy infikovanej G. pallida. O 3 mesiace boli nové cysty G. pallida vyextrahované, spočítané, rozdrvené a bol stanovený počet vajíčok a lariev na g/pôdy. Údaje z oboch experimentov boli podrobené štatistickej analýze LSD‘sT (PlotIT). Výskum ukázal, že tanín vyzerá byť vhodným prostriedkom na boj proti G. pallida, keďže potláča liahnutie vajíčok z cýst a tým aj mieru reprodukcie parazita.