Štvorica mladých vedcov zabojuje o slávu na Intel ISEF

Do amerického Pittsburghu vycestuje na tohtoročné finále najväčšej celosvetovej súťaže stredoškolských vedcov aj štvorica Slovákov. Medzinárodná súťaž mladých vedcov ISEF sa koná už od roku 1950 a spoločnosť Intel je jej hlavným organizátorom od roku 1997. Súťaž má za cieľ popularizovať vedu a hľadať nové nápady a talenty. 

Na Intel ISEF sa budú snažiť nadviazať na úspech Michaely Brchnelovej, ktorej sa podarilo minulý rok získať v kategórii Astronómia prvé miesto v hlavných cenách a špeciálnu prvú cenu Koalície pre plazmovú vedu spolu s výletom do švajčiarskeho CERNu. Porotu zaujala svojím projektom „O urýchľovaní častíc v Tychovom pozostatku po supernove“. A dnes jej meno nesie asteroid.

Do boja o podobný, ak nie ešte väčší, úspech pocestujú štyri mladé vedecké talenty, ktoré sa presadili na vedeckej súťaži Festival vedy a techniky, ktorú organizuje AMAVET. V piatok 15. mája tak budeme držať palce Martinovi Holickému, Lukášovi Jánošíkovi, Erikovi Schmotzerovi a Danielovi Zvarovi vo veľkom finále Intel ISEF. O finančné prémie na podporu projektov v celkovej sume takmer 5 miliónov EUR zabojuje v sedemnástich kategóriách 1700 mladých vedcov z celého sveta.

Martin Holický zo ŠpMNDaG na Teplickej 7 v Bratislave postúpil s projektom „nefroStat: domáca diagnostika chronického ochorenia obličiek“. V ňom sa venuje diagnostike chronického ochorenia, ktoré postihuje jedného z desiatich jedincov populácie. Martin vytvoril zariadenie nefroStat, ktoré dokáže pomocou komerčne dostupných testovacích prúžkov stanoviť funkciu obličiek z kvapky krvi. Dáta sú spracované a zobrazované na displeji smartfónu. Jednoduchšie a rýchlejšie meranie bez nutnosti návštevy lekára pomôže prevencii chronického ochorenia obličiek. Tak snáď sa jeho riešenie objaví čoskoro v našich lekárničkách.

Lukáš Jánošík z Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne zabojuje s projektom s názvom „Bunková odpoveď na zmenu v množstve mitochondriálnej DNA u kvasinky Yarrowia lipolytica“. Pre bežného človeka je to dosť abstraktný názov, výsledky pozorovania mutantného kmeňa kvasinky, ktorý trpel zníženým množstvom mitochondriálnej DNA ukázal rýchlejší rast jeho kolónie a o niečo pomalšie starnutie buniek naznačujú, že sa u neho vyskytuje podobný obranný mechanizmus ako u živočíchov. Pochopenie tohto mechanizmu je dôležité pre výskum mitochondriálnych a so starnutím súvisiacich ochorení.

Erik Schmotzer zo Strednej zdravotníckej školy na Moyzesovej 17 v Košiciach skúmal Tvorbu sekundárnych metabolitov u druhu Matricaria recutita L. v experimentálnom pestovaní. Matricaria recutita je nám viac známy pod slovenským názvom Rumanček kamilkový. Vďaka siliciam s obsahom éterického oleja je rumanček hojne používaný ako liečivo, pôsobí protizápalovo, znižuje bolesť a hojí rany. Erik vo svojom projekte preukázal, že na obsah silice v rastline má okrem svetla a tepla výrazný vplyv aj množstvo zrážok. Použitie poznatkov, ktoré z výskumu vyplynuli pomôže farmaceutickým spoločnostiam zvýšiť produkciu silice, pričom sa podarilo dokázať, že chemické zloženie silice rumančeka je geneticky determinované a závisí od vzťahu medzi rastlinou a okolitým prostredím.

Daniel Zvara z Gymnázia na Veľkej okružnej v Žiline vytvoril komplexné riešenie pre zvýšenie presnosti počítačového videnia, mapovania a orientácie v 3D priestore. Rýchlejšie a presnejšie algoritmy pomôžu robotom lepšie sa orientovať v priestore a uplatnenie nájdu v priemyselnej robotike, robotických autách alebo domácich robotizovaných pomocníkoch.