Testovali sme Gigabyte GeForce RTX 3070 Gaming OC

Hráči počítačových hier to teraz nemajú vôbec jednoduché. Nvidia už totiž má na trhu tretiu sériu grafických kariet s ray tracingom, no stále je prakticky nemožné ich kúpiť inak, ako len v hotových zostavách. Samostatné karty sú veľmi vzácne, v ponuke online obchodov sa ohrejú len veľmi krátko a často býva ich cena navýšená.

Medzi tie s najlepším pomerom výkonu k cene patrí séria GeForce RTX 3070, s ktorou sa môžete zahrať aj tie najnovšie hry vo vysokom rozlíšení. My sme vyskúšali model Gigabyte GeForce RTX 3070 Gaming OC, čo je jedna z tých lepších kariet na trhu. Má prepracovaná chladenie, kvalitné komponenty a samozrejme aj nejaké tie LED svetlá, aby sa vaša skrinka nenudila.

Veľká a tichá

Karta je založené na najnovšom čipe Nvidia GA104 s druhou generáciou RTX architektúry. Pri oficiálnej cene 499 dolárov bez dane Nvidia sľubuje výkon porovnateľný s dvojnásobne drahou RTX 2080 Ti, čo nie je ďaleko od pravdy, teda čo sa výkonu týka. Iná situácia je pri cene a dostupnosti, o čom sme písali na začiatku tejto recenzie.

Aj pri súčasných cenách je výhodnosť kúpy stále dobrá, no pre majiteľov RTX 2080 a Ti verzie karty nedáva zmysel. Iná situácia nastáva v prípade, ak ste pred dvoma rokmi siahli po základnom RTX modeli, alebo máte staršiu grafickú kartu bez podpory ray tracingu. Tu nárast výkonu pocítite určite a pri hrách podporujúcich ray tracing si konečne vychutnáte efekty aj vo vyššej kvalite.

Samotná karta je veľmi masívna s dĺžkou skoro 29 centimetrov a hrúbkou vyše 5 centimetrov potrebuje v skrinke dosť priestoru a zaberie až tri sloty. Spotreba karty sa pri náročných hrách blíži k hranici 300 wattov, takže dobré odvetranie vnútra skrinky je dôležité a rovnako aj kvalitný zdroj s výkonom minimálne 650 wattov.

Teplotu z čipu odvádza masívny kovový chladič s trojicou ventilátorov, z ktorých ten prostredný sa otáča opačným smerom. To zlepšuje prietok vzduchu chladičom a zároveň znižuje aj jeho hlučnosť. Počas práce v systéme, ale aj pri hraní graficky nenáročných hier môžu byť ventilátory úplne vypnuté. Vtedy totiž karta produkuje len minimum tepla, na odvod ktorého stačí aj pasívna časť chladiča.

Pri bežnej práca na počítači kartu nebudete počuť, je úplne tichá. Účinnosť chladenia zistíte po spustení prvej graficky náročnej hry, v našom počítači sa teplota karty neprekročila hranicu 70 stupňov a bola stále veľmi tichá. O teplote vás bude informovať aj podsvietené logo Gigabyte na boku karty.

Okrem rôznych svetelných efektov totiž môžu meniť svoju farbu na základe teploty čipu, jeho využitia, alebo rýchlosti otáčok ventilátorov – zelená pre nízku hodnotu, žltá pre strednú a oranžová pre vysokú. Počas bežnej práce a pri hraní starších nenáročných hier sme mali stále logo v zelenej farbe, pri hrách sme sa dostali len k oranžovej, červená nám zasvietila len občas pri tých najnáročnejších testoch.

Jediná nástraha čaká majiteľov systému viacerých monitorov. Karta má totiž štyri obrazové výstupy v podobe dvojice HDMI 2.1 a DisplayPort 1.4a konektorov. Preto si overte, či váš tretí a štvrtý monitor má HDMI vyššej verzie ako 2.0b.

Moderný čip

Čip novej karty vyrába Samsung modernou 8 nanometrovou technológiou, pričom obsahuje vyše 17 miliárd tranzistorov. Časť z nich zaberajú jadrá určené pre výpočet ray tracingu a časť pre umelú inteligenciu, ktorá je dôležitá práve v hre Cyberpunk 2077. Architektúra Nvidia Apmere je pre hráčov veľmi dôležitá, je výrazným skokom vo výkone, ktorý potrebovali vývojári pre hry s ray tracingom.

Základom je stále časť pre rasterizáciu a klasické výpočty, teda programovateľné shader jednotky. Nová generácia dokáže spracovať dva výpočty počas jedného cyklu, presnejšie 20,3 TFLOP v porovnaní so 7,9 TFLOP pri Turing architektúre. Tento nárast je samozrejme dôležitý nielen pre staršie hry, ale aj pre tie nové, keďže ray tracing je stále len malou časťou pri tvorbe obrazu.

Druhá generácia RT jadier má taktiež znásobený výkon, jadrá v RTX 3070 majú výkon 39,7 TFLOP verzus 23,8 TFLOP pri Turingu. A nakoniec zmenou prešli aj Tensor jadrá, ktoré vo svojej tretej generácii podávajú výrazne vyšší výkon, presne 163 verzus 63 TLOPS. Hrubý výkon novej generácie je teda výrazne vyšší a ako vidno na grafoch, nie je to len teoretický nárast.

A práve Tensor jadrá sú pre moderné hry nesmierne dôležité, keďže dokážu vysoko efektívne spracovať lineárnu algebru a spracovať strojové učenie pre neurónové siete, čiže základ pre modernú umelú inteligenciu. Zároveň sú dôležitou časťou pre jednu z hlavných funkcií súčasnosti – Nvidia DLSS.

Nvidia aktuálne používa už druhú generáciu svojej technológie s označením DLSS (Deep Learning Super Sampling). Jej podstatou je práca s obrazom v nižšom rozlíšení ako je hráčom zvolené, čo samé o sebe zvýši snímkovaciu frekvenciu. Chýbajúce dáta doplní grafická karta s pomocou umelej inteligencie, využívajúce Tensor jadrá v grafických čipoch kariet GeForce RTX.

Výsledok by mal byť teda rýchlejší, v kvalite blížiacej sa zvolenému rozlíšeniu. Predstavy Nvidie sú v tomto smere teda zaujímavé hlavne pre majiteľov základných kariet série RTX, ktorých výkon je v 4K rozlíšení nedostatočný. V realite by tak aj základná GeForce RTX 2060 mohla pri niektorých hrách s ray tracingom zvládnuť vyššie, ako len Full HD rozlíšenie.

Pri prvej implementácii sa Nvidia učila za pochodu, takže výsledky neboli vždy úplne dokonalé. Mohla za to nutnosť trénovania modelov pre každú konkrétnu hru, bez čoho niekedy nevideli hráči na obrazovke, to očakávali. Bez riešenia v podobe univerzálneho modelu schopného pracovať s akoukoľvek hrou by sa Nvidia s technológiou DLSS nikam neposunula. V druhej generácii sa zmenil princíp fungovania, keďže karta už nepracuje len s jednou snímkou, ale analyzuje hneď niekoľko snímok za sebou. To má pomôcť odstrániť zobrazovaniu artefaktov a vylepšiť obraz lepšou ostrosťou.

Model pre použitie v hrách je už z veľkej časti univerzálny a na výber sú tri režimy fungovania zamerané na kvalitu a rýchlosť, kedy dokáže zvýšiť kvalitu z Full HD rozlíšenia až na 4K. Bohužiaľ, samotnú technológiu nemožno použiť v každej jednej hre, musí ju tam implementovať samotný vývojár. Zoznam hier tak nie je veľký, počíta sa na desiatky a postupne rastie. Dôvodov pre nutnosť implementácie je hneď niekoľko, či už nutnosť pracovania s pohybovými vektormi, alebo prístup k viacerým snímkam súčasne.

My sme technológiu DLSS skúšali v hre Cyberpunk, kde znamenala rozdiel medzi tým, či si ju vychutnáte s ray tracingom, alebo bez. Ani GeForce RTX 3070 totiž nemá dostatok výkonu pre najlepšiu grafiku v 4K rozlíšení a práve DLSS tu občas dokáže zázraky. Samozrejme, konkrétne táto hra vyzerá najlepšie s vypnutou funkciou DLSS, ale len keď si porovnávate jednotlivé snímky v pokoji.

DLSS dokáže zvýšiť fps z hodnoty 10 pokojne aj 5-násobne, pri veľmi malej strate kvality. Hra ponúka hneď niekoľko nastavení pre kvalitu DLSS, pričom nám sa osvedčila automatika. Vtedy si hra sama upravuje úroveň podľa náročnosti scény, tak, aby bol zachovaný optimálny pomer medzi fps a kvalitou zobrazenia.

Pre 4K rozlíšenie ale neodporúčame nastavenie pre čo najvyššiu rýchlosť, vtedy totiž vychádza z Full HD rozlíšenia a prepad v kvalite grafiky je už viditeľný aj pri rýchlych akčných scénach, či jazde v automobile. Na druhú stranu je to stále lepšie riešenie, ako si hru na 4K monitore prepnúť do Full HD rozlíšenia.

JE RAY TRACING UŽ VYUŽITEĽNÝ?

Revolučné novinky pre hráčov počítačových hier prichádzajú len raz za niekoľko rokov. V roku 2001 sme sa po prvý krát mohli kochať nad realisticky stvárnenou vodou vďaka Pixel shaderom, čo bol prvý výrazný posun od rozmazaných kociek. O necelých šesť rokov neskôr prišla najväčšia revolúcia, vďaka ktorej nás dnes hry trápia hroznými HDR efektami, ale aj tešia dokonalejšou vodou, reálnejšie spracovaným povrchom a rôznymi efektami.

Poslednú významnú zmenu sme zažili pred desiatimi rokmi a odvtedy nám hry ponúkajú len detailnejšie objekty, vyššie rozlíšenia a komplexnejšie scény. Vďaka úspešnej optimalizácii sa časť pôvodne exkluzívnych technológií nakoniec dostala aj do smartfónov a tabletov. Práve preto si dnes môžeme skrátiť nudnú cestu autobusom hraním graficky pekných hier – kedysi prémiové grafické čipy za stovky eur sa stali základom pre dnešnú mobilnú technológiu.

Dokonalé odrazy svetla, skutočne pôsobiace tiene a svet, ktorý konečne nepôsobí umelo. Na ray tracing v hrách sme čakali desiatky rokov a na jeho masívne rozšírenie si ešte nejaký čas počkáme. Musíme byť úprimní a preto naša kritika smeruje k Nvidii, ktorá by mala vo svojom ťažení za lepšou a lepšou grafikou v hrách ešte pritvrdiť. Dostupné tituly s podporou ray tracingu sa stále rátajú len na desiatky, navyše už sme v dobe, keď túto jedinečnosť ukradnú nové generácie herných konzol od Microsoftu a Sony.

Ak si však spustíte aspoň jednu z podporovaných hier, tak uznáte, že ste svoje peniaze investovali dobre. GeForce RTX karty sú pre ray tracing priamo navrhnuté a ich čip obsahuje špeciálnu časť, určenú na nový druh výpočtov. Tie sú veľmi náročné, keďže pre každý lúč svetla musia správne určiť jeho chovanie na konkrétnom povrchu. Zjednodušene, úlohou je správne zobraziť odrazy svetla na dreve, vode, skle, či kove.

Aké hry si teda môžete na svojej RTX karte zahrať s ray tracingom? Medzi tie prvé patrí dnes už legendárne Metro Exodus a Shadow of the Tomb Raider. Tieto dve hry nám ukázali možnosti vylepšenia grafiky a boli vlastne jediným dôvodom pre kúpu prvej generácie RTX kariet. Za ten čas nám pribudol skvelý Battlefield V, CoD: Modern Warfare, Control, či pre pamätníkov dokonalý Quake II RTX. Rozdiely v grafike si môžete pozrieť na fotografiách nižšie a treba uznať, že ray tracing za to stojí.

Tou najdôležitejšou hrou je dnes Cyberpunk, hra, o ktorej sa nakoniec písalo hlavne kvôli jej kontroverznému štartu na základných konzolách staršej generácie. Na poriadne výkonnom počítači je situácia úplne odlišná, s dokonalou grafikou, úžasnými efektami a bohužiaľ aj vysokými nárokmi na výkon celej zostavy.

Ak ju nájdete, kupujte

Súčasnosť hráčom veľmi nepraje, stačí sa pozrieť na ponuku internetových obchodov. V dobe písania článku (január 2021) bolo prakticky nemožné nájsť skladom normálnu grafickú kartu pre náročnejšieho hráča. Ten mal na výber jedine z absolútne nedostatočných modelov typu GeForce GT130, prípadne sa občas objavila GeForce GTX 1650 a raz za čas aj GeForce RTX, aby behom jedného zmizli úplne všetky naskladnené kusy.

Preto ak recenzovanú kartu niekde zbadáte, určite ju kupujte. Ten nárast výkonu v porovnaní so staršou generáciou RTX kariet je veľmi zaujímavý a napríklad pre Cyberpunk znamená dosť zásadný rozdiel. Pre 1440p rozlíšenie sme v náročnej scéne namerali 31 fps pre GeForce RTX 2070 Super a až 47 fps pre testovanú RTX 3070.

Samotná karta je navyše veľmi dobre spracovaná, pričom nemala problém zvládnuť aj dlhodobú záťaž v podobe niekoľkohodinového hrania už spomínaného Cyberpunku, ktorý ju dokázal využiť skutočne na 100 percent. Pre náročného hráča nič slabšie nemôžeme odporučiť.

Výsledky testov