Štvrtina Slovenska je digitálne negramotná
No napriek tomu má Slovensko viac mobilných telefónov, ako obyvateľov.
Nielen nad týmto ale rozmýšľajú výskumníci Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorí minulý týždeň predstavili výsledky v poradí už štvrtého ročníka analyticko-monitorovacieho projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku. Projekt od roku 2005 mapuje jeden z kľúčových predpokladov úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku – pripravenosť širokých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). Tohtoročný projekt bol realizovaný vďaka podpore Nadačného fondu Accenture – Nadácie Pontis, Cisco Systems Slovakia, HewlettPackard Slovakia, Microsoft Slovakia a Nadačného fondu Slovak Telekom pri nadácii Intenda.
Podľa zistení celoslovenského reprezentatívneho výskumu z júna 2011 (uskutočneného na výberovej vzorke 1 138 respondentov starších ako 14 rokov) možno 76 % populácie označiť za digitálne gramotnú. Jeho výsledky ďalej ukázali, že zvládame najmä „bežné“ úlohy, ako sú práca s počítačom (vrátane laptopov, tabletov a smartfónov), zasielanie SMS a MMS, e-mailová komunikácia, práca s textovým procesorom, práca s internetovým prehliadačom, vyhľadávanie informácií a registrácia prístupu k rôznym službám na internete či tlač dokumentov. Tieto zručnosti deklaruje od 64 % do 72 % respondentov.
Na druhej strane, oveľa menej z nás už zvláda sofistikovanejšie úlohy. Napríklad prácu s databázami, prácu na sieti (vyhľadávanie, prenášanie, kopírovanie údajov v LAN), prácu s grafickým editorom, internetbanking či inštalovanie aplikácií a nastavovanie funkcií PC, ovláda iba každý druhý opýtaný.
Za uplynulé dva roky sa však nezmenila úroveň digitálnej gramotnosti – teda to, ako dobre či zle vieme s modernými IKT pracovať. Kým od roku 2005 až do roku 2009 index digitálnej gramotnosti kontinuálne stúpal z hodnoty 0,33 bodu až na 0,44 bodu, v roku 2011 zostal na približne rovnakej úrovni ako pred dvoma rokmi – 0,43 bodu. Inak povedané, populácia Slovenska nad 14 rokov by v súčasnosti za svoju digitálnu gramotnosť dostala 43 zo 100 možných bodov. „Dôvodov, prečo sa pomerne optimistický trend z rokov 2005 – 2009 zastavil, je pravdepodobne niekoľko. Jednou z hypotéz, ktorú podporujú aj zistenia o využívaní počítačov a internetu, by mohla byť istá „nasýtenosť“ informačnokomunikačnými technológiami v populácii.
Inými slovami, tí, ktorí potrebovali alebo chceli, si k IKT zabezpečili prístup a získali aj potrebné zručnosti na ich ovládanie. Ďalším vysvetlením je subjektívne uspokojenie s dosiahnutými digitálnymi zručnosťami – istej hranice, za ktorú už mnohí nemajú dôvod ísť. Významnú úlohu teda zohráva vlastná motivácia a schopnosť učiť sa a prispôsobovať. Napríklad za šesť rokov sa prakticky nezmenil podiel ľudí, ktorí majú problémy s prispôsobovaním sa modernej technike, akou je napríklad počítač či internet. Túto skupinu stále tvorí asi pätina obyvateľstva. Navyše k nej treba pripočítať 27 % tých, ktorí sa prispôsobovať odmietajú. Práve oni predstavujú najväčšiu ˏbrzduˊ vývoja, hovorí autor projektu Marián Velšic.
Tak ako v predchádzajúcich ročníkoch výskumu, aj v roku 2011 pozorujeme pokračovanie negatívneho trendu – tzv. digitálneho rozdelenia spoločnosti. Rozdelenia na tých, ktorí majú prístup k IKT a zodpovedajúcu úroveň digitálnej gramotnosti a tých, ktorí takýto prístup ani gramotnosť nemajú. „Na okraji pomyselnej ˏdigitálnej priepastiˊ stojí už niekoľko rokov staršia, menej vzdelaná, nižšie kvalifikovaná, ekonomicky neaktívna (dôchodcovia, nezamestnaní), sociálne slabšia a vidiecka časť populácie.
Posledné sledované obdobie (2009 – 2011) je však špecifické v tom, že k výraznejšiemu zlepšeniu po prvýkrát nedošlo ani u tzv. progresívnych skupín obyvateľstva. Teda u mladšej, vzdelanejšej, kvalifikovanejšej, sociálne silnejšej a mestskej časti populácie. To však nič nemení na fakte, že digitálna priepasť je stále prítomná a stáva sa novým typom rozdelenia spoločnosti“, konštatuje Marián Velšic.