Päť otázok na Martina Grena

Axis Communication je dnes svetovým výrobcom IP kamier. Ako to ale celé vzniklo?

V 90. rokoch sme vyrábali tlačové servery a sieťové úložiská. Naším mottom bolo „Make your network smarter", napríklad aj tým, že do nej pripojíte rôzne zariadenia. Keď som bol na pracovnej ceste v Japonsku, jeden z našich zákazníkov mi povedal: „Vy pripájate všetko k sieti a ja mám plný sklad nepredaných analógových kamier. Nedokázali by ste ich tiež pripojiť do siete?" To sa mi zdalo ako dobrý nápad a pretože sme v Axise otvorení novým nápadom, pustili sme sa do toho. A tak sa zrodila prvá IP kamera.

Dá sa vôbec táto prvá IP kamera zrovnať s dnešnými kamerami?

Z dnešného pohľadu mala prvá IP kamera Axis Neteye 200 veľmi nízky výkon. V štandardnom rozlíšení dokázala urobiť iba jednu snímku za 17 sekúnd, čo predstavuje rýchlosť 3 obrázky za minútu! Dnes to znie naozaj hrozne, ale treba si uvedomiť, že to bolo v roku 1996, kedy internet fungoval cez modemy a telefónne linky. V tej dobe prenos jedného obrázku vo formáte VGA v skutočnosti naozaj trval tých 17 sekúnd. V tej dobe bol samozrejme celý trh postavený čisto na analógových kamerách, ale my sme videli nastupujúcu digitalizáciu v rôznych smeroch a povedali sme si, že raz k tomu aj tak príde a aj dohľadové kamery budú mať pripojenie k internetu. Tak sme zariskovali a zainvestovali sme naozaj veľa peňazí do vývoju vlastného čipu. Ten prišiel v roku 1999 a dokázal už zabezpečiť prenos 30 obrázkov za sekundu - video prenos v pravom zmysle slova. Tento procesor s názvom ARTPEC sa stal skutočným základom, na ktorom sme neskôr založili úplne nové portfólio spoločnosti Axis: sieťové kamery. Od tej doby sme nikdy neprestali byť ich najväčším svetovým výrobcom.

V kriminálnych seriáloch a špionážnych filmoch síce vídame úžasné schopnosti kamier, no realita bude asi trochu iná. Čo dokážu dnešné kamery?

Podobnú otázku dostávam často. Ľudia sledujú seriály typu C.S.I. a zaujíma ich nakoľko sú tie technológie reálne. Z veľkej časti ide vo filmoch stále ešte o science fiction, pretože tam jednoducho neplatia fyzikálne zákony (satelit snímajúci zem zhora nemôže zobraziť obraz z profilu). Dnes existujú naozaj skvelé aplikácie, napríklad analýza biometrických dát (rozpoznávanie tvárí), ktoré sa dajú využiť vo veľmi presne definovanom prostredí, napríklad pri pasovej kontrole na letisku. Rozpoznať ale tvár jednotlivca v dave ľudí, ako sme videli vo filme Minority Report, kde Toma Cruise oslovil reklamný baner jeho vlastným menom? Na to zabudnite. Na toto si ešte budeme musieť pár rokov počkať a možná aj o trochu dlhšie než si myslíme...

Neobávate sa trochu straty súkromia keď viete, že vás na každom kroku môže sledovať nejaká kamera?

Určite nie pretože viem, že na 99% videí, ktoré urobia kamery sa nikto nikdy nepozrie! Nemáme toľko času, aby sme sledovali všetko, čo zaznamenávajú kamery. Záznam sa väčšinou pozerá až keď sa niečo stane a navyše v prípade pouličných IP kamier so širokým záberom je možné napríklad pomocou softvéru zablokovať súkromné zóny, takže ich pri monitorovaní kamera ani obsluha „nevidia". Pri inštalácii kamier je treba vždy nájsť kompromis medzi rešpektom k súkromiu a mierou bezpečnosti. Spoločnosť Axis Comunication pochádza zo Švédska, kde sú v tomto smere prísne zákony a na etiku podnikania kladieme značný dôraz. Pred každou významnejšou zákazkou sa schádza etická komisia, ktorá posudzuje, či použitie systému nebude zneužité proti ľudským právam. Som rád, keď sú naše kamery použité v súlade so svojím účelom a pomáhajú k tomu, aby bol svet bezpečnejší. Typickým príkladom sú športové štadióny. Jeden náš partner na Slovensku (spoločnosť Canex) napríklad vybavil futbalový štadión v Bratislave inteligentným kamerovým systémom pre skenovanie hľadiska. Systém krátko na to v praxi dokázal medzi stovkami ľudí presne identifikovať konkrétneho fanúšika, ktorý hodil na plochu dymovnicu. Takýchto inštalácií pribúda a poviem vám, že v budúcnosti bude naozaj ťažké byť chuligánom!

Viete odhadnúť ako bude vyzerať video dohľad za povedzme 20 rokov?

No, priznám sa, že sa viem pozrieť do horizontu piatich rokov, ake 20 je naozaj veľa. Za dvadsať rokov už ale nebude žiadny analóg! (úsmev) Kto si dnes kúpi CRT televízor alebo analógový fotoaparát? Snáď len zberateľ alebo milovník starožitností. Kuriózne je, že väčšina z nás má v obývačke HDTV, ale v práci funguje veľká časť bezpečnostných profesionálov na kvalitatívne výrazne nižšej úrovni s analógovými systémami a pritom bezpečnostné systémy strážia a chránia často mimoriadne hodnoty.

Je jedna vec, o ktorej sa dá uvažovať v horizonte 20 rokov. Po dlhý čas bolo ľudské oko lepšie než kamera. V budúcnosti to bude naopak. Už dnes dokážu v určitých situáciách vidieť kamery lepšie než človek. Keď som v noci na svoje záhrade testoval s dcérou našu kameru s Lightfinder, divila sa preč kamera ukazuje „čiernu" oblohu modro. Lenže obloha je stále modrá – vo dne aj v noci. To len ľudské oko už za tmy nedokáže túto farbu rozlíšiť...

Ďakujeme za rozhovor.