Projekt PerConIK zjednodušuje programátorom prácu

Projekt PerConIK hľadal spôsob ako priniesť programátorským tímom vyššiu efektivitu práce. Jednoduchšie pochopenie štruktúry kódu, definovanie autorov, znovupoužitie zdrojového kódu a rýchle vyhľadávanie pomáha skrátiť dobu vývoja softvéru. Riešenie problematiky, ktorou sa zaoberajú tímy na celom svete, vzbudilo záujem i uznanie. Doktorand FIIT STU Martin Konôpka svoje doterajšie výsledky prezentoval na ICSE 2015, medzinárodnej konferencii venovanej softvérovému inžinierstvu. O metódy použité v projekte sa zaujímal napríklad aj tvorca UML, Grady Booch.

Testovacie dáta pre projekt ponúkla výskumníkom z univerzity spoločnosť Gratex International. Reálne dáta sú ťažko dostupným a veľmi dôležitým materiálom, ktorý prináša a pomáha riešiť zaujímavé problémy z reálneho sveta, ktoré vyplývajú zo skutočnej praxe.

PerConIK pomáha vizualizovať softvér tak, aby nový člen tímu dokázal lepšie poznať štruktúru projektu a autorov kódu. Kvalitu kódu hodnotí expertný systém podľa antivzorov, značiek a komentárov, ktoré autori vo svojom kóde zanechávajú. Systém potom dokáže odporučiť expertov – autorov s najčistejším kódom. Prehľadávanie a vizualizáciu potom môže použiť vedúci tímu aby poznal, ako sa darí nováčikom, aká je vyťaženosť programátorov a následne tieto informácie použiť pri vytváraní nového projektu s podobným obsahom. Systém odhaľuje aj duplicity vo veľkých projektoch, použitie najlepšieho riešenia optimalizuje prácu a pomáha zhotoviť kvalitnejší softvér.

Takéto zozbierané metadáta sú potom dostupné vývojárom a iným programom priamo v ich vývojovom prostredí, napríklad cez webový systém CodeReview, ktorý vznikol v rámci projektu PerConIK. Súčasťou výskumu boli aj biologicky inšpirované algoritmy, napríklad algoritmy zhlukovania, inšpirované správaním sa včiel a mravcov. Tieto algoritmy sú potrebné na to, aby si programátor našiel zhluk podobných fragmentov zdrojového kódu a vybral si časť z nich na opätovné použitie v ďalšom projektovanom softvérovom produkte.