Testovali sme špičkový Radeon R9 290X

Ak by ste si dnes chceli kúpiť výkonnejší Radeon, tak máte dve možnosti - siahnuť po cenovo dostupnej strednej triede, ktorá je ale len upravenou generáciou kariet minulých, alebo si priplatíte za Crème de la Crème z tábora červených - kartu Radeon R9 290 / 290X.

Nebudeme ale dlho chodiť okolo horúcej kaše. Toto rozhodnutie nie je vôbec lacné a na kartu si pripravte viac ako 500 eur. V tejto cenovej relácii na vás čaká ešte približne rovnako výkonná GeForce GTX 780, či jej drahšia verzia s prívlastkom Ti.

Výkonný Hawaii

Lacnejší Radeon R9 280X je založený na jadre Tahiti, ktoré svoju premiéru zažilo v decembri roku 2011. Prvými modelmi boli Radeony HD 7950 a 7970, ktoré nájdete v ponuke obchodov ešte aj dnes. Jadro Tahiti je vyrobené 28 nm procesom a obsahuje vyše 4,3 miliardy tranzistorov. Celkový počet Stream procesorov je 2048, počet ROP jednotiek 32 a texturovacích jednotiek 128. Výrobca použil 384-bit širokú pamäťovú zbernicu.

Testovaná grafika je založená na jadre Hawaii, ktoré sa líši v mnohých smeroch, no zároveň má veľmi podobné parametre aj s jadrom určeným pre aktuálne druhý najvýkonnejší model - Radeon R9 290. Základom v prípade modelu R9 290 je 2560 výpočtových jednotiek, ktoré sú doplnené o 160 texturovacích a 64 ROP jednotiek. Pamäťová zbernica je 512-bitová, použitá GDDR5 pamäť má kapacitu 4 gigabajty.

Nami testovaná grafická karta bola referenčnou verziou. Počet výpočtových jednotiek je tu mierne vyšší, no celkovo 2816 nie je výrazne viac, ako nájdeme pri lacnejšom Radeone R9-290. Z ďalších parametrov je to už len počet texturovacích jednotiek, ktoré sa z hodnoty 160 zvýšili na 176. Počet ROP jednotiek zostal zachovaný rovnako aj 512-bit šírka pamäťovej zbernice.

Dynamické frekvencie

Nový Radeon R9 290X nemá výrobcom stanovenú referenčnú frekvenciu, ako to je pri jeho predchodcoch a konkurencii. Je tu nastavená len maximálna hranica a preto aktuálne frekvencie určuje len prepracovaná technológia PowerTune na základe prevádzkových vlastností. V ideálnych podmienkach je to frekvencia 1GHz, cez ktorú by sa karta nemala dostať ani v prípade najnáročnejších hier.

S novým systémom určovania frekvencie jadra sa stretávame aj s dvojicou režimou, ktoré určujú správanie karty a technológie PowerTune. K dispozícii je režimom Uber (výkon) a Quiet (tichá prevádzka). V druhom režime funguje karta s nižšími frekvenciami jadra tak, aby udržala otáčky ventilátora čo najnižšie. V režime Uber sú frekvencie vyššie, no otáčky ventilátora sú výrazne vyššie. 

Napájanie karty prešlo tiež veľkou zmenou, pričom si určite pripravte výkonný zdroj. TDP karty je 300 W, pričom je ale v základe obmedzené o približne jednu tretinu. Dodatočný výkon môžete získať pretaktovaním, ku ktorému sa AMD stavia pozitívne. Nezabudnite si ale zvýšiť otáčky ventilátora a zapojiť napájacie PCIe konektory - karta ich obsahuje dva, jeden 8-pin a jeden 6-pin. Získať môžete približne 10 percent výkonu navyše. Nie je to žiadny zázrak, ale ani zlý výsledok. No zvýšená hlučnosť podľa nášho názoru za ten výkonnostný bonus nestojí.

V referenčnej verzii je hlučný

Referenčné chladenie je síce masívne, no zároveň aj dosť hlučné. V AMD si s jeho úpravou veľkú námahu nedali, karta je totiž až veľmi podobná na svojich predchodcov. Dvojslotový chladič pozostáva z veľkej pasívnej časti, ktorú ochladzuje 90 mm turbínový ventilátor a všetko to zakrýva plastová časť. 

Hlučnosť karty je pri zaťažení vysoká, čo môže pôsobiť rušivo hlavne pri nočnom hraní. Nastavením otáčok ventilátora si ale veľmi nepomôžete, keďže teploty jadra sú vysoké a pri prehrievaní sa výkon automaticky zníži. Pri bežnej prevádzke je ale hlučnosť karty nízka a ani nebudete vedieť, že ju máte v počítači.

Kartu preto odporúčame kupovať len do dobre vetraných skriniek, kde je zaručený adekvátny prietok studeného vzduchu. Určitým riešením je aj kúpa karty s upraveným chladičom. V ponuke ju má naríklad Gigabyte, MSI a chýbať nemôže ani ASUS. Referenčný chladič môžete nájsť v ponuke viacerých výrobcov, pričom cenový rozdiel medzi touto a upravenou kartou nebýva veľký.

Zmiešané pocity

Radeon R9 290X si výkonom určite zaslúži svoje miesto v kategórii najvýkonnejších grafických kariet. Konkurenciou jej je GeForce GTX 780 od Nvidie, ktorá ale stojí o približne 60 eur menej, čo už môže byť dôležitým dôvodom pri rozhodovaní sa pred kúpou.

Radeon navyše stráca body pri porovnaní prevádzkových vlastností, hlavne či sa chladenia týka. Karta je dosť horúca a jej teplota sa približuje až k hranici 100 stupňov, čo ale pre ňu očividne nie je žiadny problém. Chladič to všetko zvláda, no daňou je vyššia hladina hluku, ktorá vás môže rušiť hlavne počas nočného hrania.

Kartu preto odporúčame kupovať jedine s upraveným systémom chladenia, ktorý z nej spraví veľmi zaujímavú alternatívu ku konkurenčnej Nvidii. Na GeForce GTX 780 Ti síce nestačí, no celkový výkon je plne dostačujúci aj na novšie hry pri hraní v extrémnom rozlíšení.

Výsledky testov

Grafické karty testujeme na našej novej zostave založenej na platfome Intel. Štvorjadrový procesor Core i7-3770 a základná doska ASUS Maximus IV Extreme je doplnená o 16 gigabajtov DDR3 pamäte a rýchly systémový SSD disk od Intelu. Systém je Windows 8.1 Pro v 64-bit verzii. Zdroj s príkonom 1200 W zvládne aj trojicu hladných grafík. 

Bioshock Infinite je jednou z mála hier, kde sa darí lepšie GeForce GTX 780. Rozdiel je ale minimálny a obidve karty poskytnú dostatok výkonu aj pri nastavení maximálnych detailov.

Mafia II ukazuje kartu na polceste medzi GTX 780 a 780 Ti. Výsledok je to dobrý, no netreba zabúdať, že sa jedná o staršiu, aj keď stále dobre vyzerajúcu hru.

V Hard Reset si GeForce GTX 780 Ti udržuje slušný náskok, no pri GTX 780 je výsledok veľmi vyrovnaný hlavne v prípade extrémneho rozlíšenia.

Graficky extrémne náročné Metro sedí Radeonu veľmi dobre a vo Full HD rozlíšení je výkonom blízko ku GeForce GTX 780 Ti.

Unigine ako benchmark náročný na výkon teselácie sedí lepšie Nvidii. Testovaný Radeon R9 290X dokázal držať krok len s konkurenčnou GeForce GTX 780.