Slovenská výprava je už na olympiáde vedeckých talentov
- Napísal(a) Ján Michálek
- Čítať 2496 krát
- Tlač
Intel ISEF, celosvetová súťaž mladých vedcov vstupuje tento týždeň do svojho finále a ani tentoraz nebudú chýbať mladí slovenskí vedci. Dvojica víťazov slovenskej národnej súťaže Festival vedy a techniky sa pokúsia presadiť v konkurencii viac ako 1300 projektov.
Medzinárodná súťaž mladých vedcov ISEF sa koná už od roku 1950 a spoločnosť Intel je jej hlavným organizátorom od roku 1997. Súťaž má za cieľ popularizovať vedu a hľadať nové nápady a talenty. Tohtoročné finále sa bude konať v piatok, 13. mája v americkom Phoenixe. Ocenených bude celkom 22 vedeckých kategórií, absolútny víťaz si odnesie cenu Gordona Moora a odmenu 75 000 dolárov. Celková dotácia podujatia je až 4 milióny USD.
Tento rok budú Slovensko na Intel ISEF reprezentovať dvaja mladí vedci. Ivan Grega z Evanjelického gymnázia Jana Amosa Komenského v Košiciach s projektom „Magnetické nanočastice a ich využitie v biomedicínskych aplikáciách“ a Jana Čorňáková z Gymnázia a ZŠ sv.Mikuláša v Prešove s projektom „Potenciálne využitie sekundárnych rastlinných metabolitov v ochrane rastlín proti parazitom.“ Presnejší popis projektov nájdete nižšie v článku.
Na Intel ISEF sa dostanú len tí najlepší z celkového počtu takmer 7 miliónov súťažiacich, ktorí stáli na začiatkoch svojich národných súťaží. Slovenskí finalisti vyšli víťazne z festivalu Vedy a techniky združenia AMAVET. Minulý rok sme mali na ISEF štyroch súťažiacich, ktorí doniesli dve tretie mesta a jedno špeciálne ocenenie.
Autor: Ivan Grega
Názov projektu: Magnetické nanočastice a ich využitie v biomedicínskych aplikáciách
Škola: Evanjelické gymnázium Jana Amosa Komenského, Škultétyho 10, Košice
O projekte:
Nanoveda, ktorá sa zaoberá prípravou a štúdiom nanomateriálov, je veľmi dynamicky sa rozvíjajúcou vedou, o ktorej bolo v poslednej dobe publikovaných mnoho objavov. Predmetom tejto práce je jeden typ nanomateriálov – magnetické nanočastice. Veľmi významnú oblasť aplikácie magnetických nanočastíc predstavuje ich aplikácia v biotechnológiách. Jedným zo známych medicínskych problémov je liečenie rakoviny. V súčasnosti často používané metódy sú síce účinné, no majú rozsiahle nežiaduce účinky. Menej rozšíreným liečebným postupom takýchto ochorení je magnetická hypertermia, ktorej sme sa v našej práci bližšie venovali.
V našej práci sme študovali hydrodynamické vlastnosti vybraných zložení magnetických nanokvapalín z pohľadu magnetickej hypertermie. Merali sme ich fyzikálne, štruktúrne a magnetické vlastnosti, ktoré determinujú implementáciu daných systémov v biomedicínskych aplikáciách. Výsledky vo forme grafov sme následne analyzovali. Pre aplikáciu intravenózne bola našou cieľovou požiadavkou absolútna hodnota zeta potenciálu väčšia ako 30 mV. Podarilo sa nám nájsť tri konkrétne zloženia, ktoré spĺňajú kritéria na intravenóznu aplikáciu do organizmu a teda môžu byť použité v biomedicínskych aplikáciách.
Cieľom práce bolo zhodnotiť vplyv koncentrácii tanínu na háďatko zemiakové (Globodera pallida) v in vitro a in vivo experimente a poukázať na využitie tohto sekundárneho metabolitu.
Pre in vitro test bol tanín zriedený v destilovanej vode v 7 rôznych koncentráciách za pridania koreňových výlučkov zemiakov. Roztoky koncentrácii boli aplikované na cysty G. pallida, uložené na sitku s priemerom 1cm. Test trval 12 týždňov, počas prvých 4 týždňov bol roztok obnovovaný a potom odstránený. Liahnutie pokračovalo iba vo výlučkov zemiakov. O 12 týždňov boli cysty podrvené, vyliahnuté aj nevyliahnuté vajíčka v nich spočítané. V in vivo experimente sme zriedili tanín v 3 rôznych koncentráciách, ktoré sme aplikovali do pôdy infikovanej G. pallida. Tanín sme aplikovali v čase sejby zemiaka, alebo v čase sejby a o 2 týždne neskôr (dvojitá aplikácia). Ako kontrolu sme použili pôdu s parazitom bez tanínu. O 3 mesiace boli nové cysty G. pallida vyextrahované, spočítané, rozdrvené a bol stanovený počet vajíčok a lariev na g/pôdy. Údaje z oboch experimentov boli podrobené štatistickej analýze LSD‘sT (PlotIT). Výsledky v in vitro teste ukázali, že roztok tanínu výrazne potláčal liahnutie vajíčok z cýst G. pallida v porovnaní s neošetrenou kontrolou v ktorej sa vyliahlo až 61,9% z celkového počtu vajíčok v cystách, pričom pri najvyššej koncentrácii tanínu (20,48g/l) bol pokles na 4%. Výsledky v in vivo experimente tiež ukázali pozitívny výsledok. Hodnotiace parametre toho testu boli výrazne odlišne v porovnaní s kontrolou. Výskum ukázal, že tanín vyzerá byť vhodným prostriedkom na boj proti G. pallida, keďže potláča liahnutie vajíčok z cýst a tým aj mieru reprodukcie parazita.