Kingdoms of Amalur: Reckoning je kráľovsky podarené fantasy

Je to pritom také jednoduché. Vezmete ingrediencie, ktoré fungovali tu a tam, zmiešate ich dohromady a hodíte do davu po akčných dobrodružstvách lačných hráčov. Na začiatku si vytvoríte svojho hrdinu, ktorému budete pozerať na zadok počas hrania (tzv. third person pohľad). Komplexné možnosti editoru tu nehľadajte. V podstate sú k dispozícii len dve rasy, nech sa už nazývajú akokoľvek, pričom obe majú humanoidný, resp. elfský pôvod.

Samotná modifikácia postáv je značne zjednodušená. Nevadí to. Viac prekvapí to, že si nevyberáte povolanie postavy, prípadne jej zameranie. Na rozdiel od iných RPG projektov si sami vyberáte, čomu sa počas hrania budete venovať. Pokojne si teda zvoľte cestu hrubej sily a s bojovníkom mláťte hlava-nehlava všetky potvorky. Ak mu však do rúk dáte palicu, bude vedieť vykúzliť len to, do čoho ste investovali body po postupe o úroveň vyššie.

Takže si pokojne môžete vytvoriť hybrida, ktorý bude vedieť z každého čosi, no dokopy nič. Ale dá sa to a ono to i funguje. Nie ste obmedzovaní žiadnymi pravidlami. Nevolíte si striktne povolanie, ale ide o to, kam dáte nadobudnuté body. Na výber sú tri klasické stromy schopností, pričom medzi nimi nájdete aktívne i pasívne vylepšenia. Silu reprezentujú kontaktné zbrane, efektívne narábanie so štítom. Obratnosť dáva bonusy do používania lukov, dýk a ďalších kúskov, ktoré sú charakteristické skôr mrštnosťou. A mágia? Metačov bleskov a iných zábavných vecí zrejme netreba predstavovať, pričom dokážu aj liečiť.

Príbeh nepatrí medzi extrémne napínavé, ale je tu, plní si svoju úlohu. Vytvorenie celého univerza, teda napríklad aj dialógov, mal na starosti známy fantasy spisovateľ R.A.Salvatore. Istú príťažlivosť mu uprieť nemôžeme – veď hlavný hrdina sa prebudí medzi mŕtvymi bojovníkmi. Nie, že by si schrupol na bojisku a niekto ho omylom vzal na káričku k ostatnými nevládnym telám. Práve náš vyvolený je totiž... vyvolený. Oživený v Studni, podivnom experimente.

Hrdina je prvým pokusným králikom, ktorý neotrčil ako jediný packy nahor. Do toho si pridajte ešte nejaké tie čachre s osudom a máte tu tradičnú story s putovaním niekam ďaleko a nakopaním zla niekam hlboko. Viac nás však hnevalo, že zápletka nenapreduje dôstojne, mnohé rozhovory sú neuveriteľne únavné a rozsiahle. Nie, že by boli hlúpe, no obsahujú možno až príliš veľa vaty, ktorá v konečnom dôsledku skôr nudí. V knižnej podobe by sa to zrejme nebol až taký problém, no hre to uberá na dynamike.

Mierne nevýrazný príbeh hodíte veľmi skoro za hlavu. Vtiahne vás totiž bojový systém, ktorý si berie inšpiráciu v akčných hrách. Nezmyselné stláčanie útoku nikam nevedie. Načasovanie jednotlivých akcií spoločne s obrannou činnosťou (používanie štítu, kotúle do strán) sú často jediným fungujúcim riešením boja proti presile či silnému protivníkovi. Nebude vás iritovať počítanie úspešnosti útoku pri zložitých hrách a nemusíte ani trieskať do klávesnice. Len nám prišli boje po vylepšení nášho hrdinu jednoduchšie, na zábavnosti sa to až tak nepodpísalo.

Príchuť RPG sa nenápadne šíri celou hrou. Spôsobom, akým to budete milovať a užívať si to. Skúsenosti získavate nielen za zabitých nepriateľov, ale aj splnené úlohy, odomknuté truhlice a podobne. Okrem bojových schopností pridávate jeden bod aj do sekundárnych, ktoré sú v mnohých RPG hrách prehliadané alebo odsúvané do úzadia. Môžete investovať do páčenia zámkov, zakrádania sa, kradnutia, alchýmie alebo zbierania surovín, hľadania pascí a iných predmetov. Pokojne sa napríklad venujte diplomacii a z mnohých problémov sa jednoducho dostanete bez boja.

Počas hrania tak nie ste odsúdení len na boj s prípadným strohým rozhovorom. Túlanie sa po krajine je nádherné a pútavé, pričom na vás čaká ohromné množstvo sekundárnych úloh. Nesúvisia s príbehovou líniou, no výrazne dvíhajú dobu hrania a mnohé z nich sú zaujímavé. Nemusíte mať obavy zo stereotypného zháňania desiatich vlčích chvostov a podobne generovaných úloh. Navyše je napríklad socketovanie zbraní či vytváranie vlastných nápojov príjemným rozptýlením.

Ani bohaté možnosti inak pomerne jednoduchej hrateľnosti s nevyrovnajú samotnému spracovaniu nádherné sveta Amuluru. Technické spracovanie ako také nie je žiadnym zázrakom a engine by toho istotne zvládol omnoho viac, než vidíme. Grafika ako taká je kombináciou komixového looku (World of Warcraft) a čo najvernejšieho (Skyrim, Gothic). Funguje to celkom dobre, len nesmiete mať príliš prehnané nároky na fotorealistickú vizuálnu stránku. Niektoré scenérie vyzerajú priam kúzelne a prechádzky po nich sme si užívali.

Po zvukovej stránke sa nedá hre nič vytknúť. Dabing všetkých postáv je dostatočne kvalitný a čistý, nesrší z neho žiadny amatérizmus. Hudba dokáže podporiť práve prebiehajúcu situáciu a dodáva hre atmosféru. Tradičné fantasy melódie sa dynamicky menia podľa toho, čo práve robíte. Trochu nás však zarazilo, že hlavný hrdina je nemý. Dá sa cez to preniesť, ani do Half-Life sme predsa pre túto vlastnosť nekopali. A ak niekto áno, pozor na členok, aby vám naň niekto nestúpil!

Kingdoms of Amalur: Reckoning nie je omrvinkou, ktorú po víkende hodíte za hlavu. Pripravte sa na poctivé dobrodružstvo o niekoľkých desiatkach hodín. Je síce o čosi jednoduchšie a nepriatelia majú inteligenciu porovnateľnú s rúčkou od sekery opretou o plot. Reckoning sa však hrá výborne, plynulo, až kúzelne príjemne. Nemá výrazné chyby, dokáže zaujať a nepustiť. To vďaka chytľavému bojovému systému a prostrediu. Za to si od nás vyslúži pochvalu. Skvelé fantasy dobrodružstvo, pri ktorom sa aj Dragon Age 2 môže ísť zahrabať. Takto vyzerá prekvapenie tohtoročnej jari.