Výlet do histórie: ako Microsoft zbabral KIN

V našich končinách sa so spoločnosťou Microsoft spája väčšine užívateľov slovo Windows a hráčom počítačových hier aj podarené myši a klávesnice. Ak aktívne nesledujete zahraničné spravodajstvo, tak ste sa ešte pravdepodobne ani nestretli s legendárnym smartfónovým prepadákom z dielne spoločnosti Microsoft – KIN (pracovný názov Project Pink). 

Prvotný nápad prišiel na svetlo sveta pred približne piatimi rokmi a mal ho na starosti J. Allard. Ten sa vyznačoval pomerne nekonvenčným zmýšľaním a práve pre KIN si vybral vizionársku cestu Cloud Computingu. Tomu napomohla aj akvizícia spoločnosti Danger, okolo ktorej sa však neskôr začali šíriť pomerne vtipné klebety ohľadom ich pracovnej výkonnosti (skutočnosť však bola úplne iná). 

Hlavnými pracovnými partnermi sa stali spoločnosti Sharp a Verizon, pričom vďaka Allardovmu talentu a predchádzajúcim výsledkom nemal prakticky nikto pochyby o úspechu. Jeho tím sa tak úplne separoval od Windows Phone, ktorý mal na starosti Andy Lees. Pôvodný plán využitia Java platformy sa nakoniec nerealizoval a hoci sa Allard snažil  vyhnúť platforme Windows Mobile, tak konečné riešenie aj napriek jeho protestom predstavovalo zlepenec všetkého, čo sa v portfóliu spoločnosti Microsoft našlo (vrátane Zune, na ktorom mal Allard tiež svoju zásluhu). 

Spočiatku prebiehalo vlastne všetko v poriadku a ak by to tak bolo pokračovalo, mohol by KIN skončiť úplne inak. Bohužiaľ sa v tomto prípade naplno prejavila silná individualita Andrewa Leesa, ktorý projekt Pink už hneď od začiatku nemal rád kvôli odsunu  financií z jeho platformy Windows Mobile (aktuálne Windows Phone). Do vedenia projektu Pink sa tak po internom „súboji“ dostal Lees, čím zároveň odsunul Allarda do pozadia. 

Po tejto zásadnej výmene pozícií sa samozrejme veľa vecí zmenilo a keďže Lees bol zavalený prácou na projekte Windows Phone 7, odsunul Pink do pozadia ako druhoradý projekt, ktorý vlastne aj tak nemal moc v láske. Ak by tu nebola zmluva so spoločnosťami Verizon a Sharp, tak by mu pravdepodobne zasadil smrtiaci úder hneď a Microsoft sa nemusel vystaviť blamáži, ktorá nasledovala neskôr. 

Lees sa totiž z dôvodu nedocenenia celého projektu Pink rozhodol pre závažný krok, ktorým bolo jeho prakticky kompletné „prekopanie“. Jeho snahou bolo dosiahnutie štandardnejšieho riešenia, ktoré by mohlo zapadnúť do jeho Windows Phone roadmapy. Aby to nebolo všetko, Lees sa rozhodol hodiť projektu Pink pod nohy ďalšie polienko v podobe neuvážene skorého vypustenia na trh, čo mu však zároveň znemožnilo naplno implementovať jeho rodiaci sa systém Windows Phone 7.  

Vývojový tím už vtedy vedel, že nové smerovanie je istou cestou do pekla, keďže sa z pôvodného konceptu stalo niečo, čo skutočne nemalo šancu presadiť sa. Množstvo ľudí z týmu sa snažilo presadiť implementáciu podstatných funkcií, avšak tlak na včasné uvedenie produktu na trh ich hlasy jednoducho umlčal. Podľa vyjadrení niektorých členov vývojového tímu (pôvodný Danger), za ich slabnúcim pracovným nasadením stál hlavne Andrew Lees a jeho postupné škrtanie množstva zaujímavých funkcií. 

Tieto kroky tak boli silne demotivujúcim prvkom a pôvodný vývojový tím Danger skutočne začal tráviť viac času pri kávičke ako pri práci. Ďalšou ranou pre KIN bolo zdvihnutie ceny operátorom Verizon, pričom práve cena mala byť jedným z hlavných dôvodov na kúpu modelov KIN One a KIN Two. Veľkým problémom bolo aj uvedenie prístrojov na trh v období obrovského záujmu o nový iPhone. 

Tu sa proste Microsoft nemohol merať so vzniknutým ošiaľom a išiel do vopred jasne prehraného súboja. Obhajovanie v podobe odlišného zamerania sa na sociálne siete (Facebook, MySpace, Twitter – teda pre „upload generation“), či masívne využitie Cloud Computingu nikomu oči nezalepí. Skutočne nelogická (avšak nie z pohľadu Microsoftu) je absencia podpory pre Flickr a YouTube, pričom ako alternatíva je tu Windows Live (kto z vás používa na zdieľanie videí YouTube a kto Live?).

KIN One a KIN Two svojou funkčnosťou skončili presne medzi lepším telefónom a chytrým telefónom (smartphone), pričom im však výrobca nedal do vienka množstvo vyžadovaných funkcií (zrušený app store) a ako problém sa ukázalo aj silné zameranie na Cloud Computing. Sociálny obsah (fotografie, obrázky a dokonca aj komunikácia) sa totiž permanentne ukladá na servery, čo znamená problém pri voľbe najnižšieho dátového plánu. V prvotných recenziách sa prišlo aj na ďalšiu nepríjemnú vlastnosť – použitie malej obrazovky (2,5“ pri KIN One) prináša problematické zobrazenie webových stránok a čo je najhoršie, tak pohyb v samotnom menu je rovnako nepríjemný a hlavne zdĺhavý.

V spoločnosti Microsoft sa akoby nechceli poučiť z chýb, ktoré nazbierali pri Windows Mobile platforme. Microsoft KIN tak skončil skutočne len chvíľu po svojom uvedení a zaraďuje sa medzi prístroje s najkratšou životnosťou. Celkové predaje sa podľa viacerých zdrojov pohybujú okolo hranice 10 000 kusov (niektoré weby síce priniesli informáciu len o 500 predaných kusoch, avšak to sa neskôr ukázalo ako omyl). 

Šťastný určite neboli ani v spoločnosti NVIDIA, ktorá do tohto zariadenia dodávala svoj čip Tegra a očakávala od neho veľký predajný úspech. Microsoft KIN sa tak stal jedným z mála prístrojov, ktorých „životná“ púť je výrazne zaujímavejšia ako ony samotné. Revolučný (a podľa nášho názoru aj skutočne zaujímavý) koncept tu totiž narazil na množstvo prekážok, s ktorými bohužiaľ nedokázal úspešne bojovať. 

Dnes sa už jedná vlastne o zberateľskú záležitosť, na ktorej za pár rokov majitelia možno zarobia pekné peniaze na dražbách. Reparát Microsoftu v podobe Windows Phone 7 sa veľmi nepodaril a jeho mobilná platforma sa začína zobúdzať až teraz, keď so sebou najskôr stiahla kedysi silnú značku Nokia.