Dym I3

           I.

Krikľavo-hranatá vec zamaskovaná v topologickom teréne. Prenikavo žlto-čiernofialová ako pozadie, bodkoblikaním morfujúca dokrvava. Alter mal pocit, že do tej farby prešla schválne. Ľahol si a vec sa bleskovo presunula k nemu. Zastala  vnútri jeho hlavy. Vyčnievala. Uvedomil si, že hlasno prehĺta. Cítil sa ako na röntgene mozgu na medzidimenzionálnom letisku. Chvíľu čakal, či sa niečo zmení, ale vnímal len besnohranaté farby a zjednodušujúce sa geometrie. Nevedel, čo tá vec chce. Jeho vizuálne vnemy sa zúžili do jedinej šikmej čiary a červenej elipsy, ktoré sa ani nepretínali. Čakal. Kedy to skončí? Aaaahhhh. V zmesi nepríjemných pocitov rástla jeho paranoia. Po celý čas vedel, že je zároveň v izbe, cítil ako ho Petra držala za ruku, no zároveň vedel, že je viac „tam“ ako v byte. Príliš veľa, vravel od začiatku vnútorný hlas. Navonok bolo počuť len výrazné prehĺtanie. Radšej teda otvoril oči, pomaly sa posadil na gauči a natiahol ruku.

            - Vodu, plís, poprosil Petru a uchopil podaný hrnček. Predtým, než opatrne vdýchol dym I3, absolvoval sprchu, kávu a krátku meditáciu. Hoci mal päťlitrový objem pľúc, nevládal vdýchnuť všetko.

            Párkrát odchlipol, oči nechal otvorené. Krikľavo-fľakatá hranatosť sa stratila. Možno nečakala taký switch, alebo nemala jeho nelokálne koordináty. Izba ale pôsobila inak. Luster, ktorému sa minule zlovestne húpal plafónový tieň, ukrýval drobné fialové svetielka. Svetlo bolo pritom vypnuté, Petra zhasla aj sviečku. Zaujala neobvyklú polohu, kľačala predklonená dopredu s rukami pred hlavou, dotýkajúc sa tej jeho. Akoby sa zaňho modlila. Alter ju opäť požiadal o vodu a keď jej vrátil plastovú fľašu, uvedomil si, že v tme vidí lepšie ako ona. Z nejakého dôvodu si navliekla kapucňu, možno aby jej nevidel do hlavy. Vyzerala v nej zvláštne, ale nie strašidelne. Alebo áno?

            Pre porovnanie na moment zavrel oči, no inopriestor bol už preč. V izbe s holými bielymi stenami sa ešte vlnila „tapeta“. Regál s knihami, ktorý mal priamo pred sebou, sa symetrizoval v zlomoch v tvare písmena V, horizontálne aj vertikálne. Alter pocítil zmes úcty a hrdosti. Prehĺtal už normálne, no začal sa triasť. Najviac to chytilo nohy. O chvíľu už úplne pristal. Vstal a doširoka otvoril balkónové dvere, aby vyvetral to spálenisko. Stačilo, na dosť dlho, povedal si. Toto je seriózny hazard so psychikou, aj s organizmom. Mohol kľudne zošedivieť alebo zinfarktovať. Alebo jedno s druhým. Napadlo mu, že to možno ani nebolo I3. Dnes už si nemôže byť nikto ničím istý, všetko sú len pravdepodobnosti. Jeho už nič neprekvapí. A po tomto obzvlášť. Tá hranatosť mu pripadala ako nejaký astrálny web bug. Niekdajší jednopixelový „obrázok“, zisťujúci informácie o užívateľovi.

            O niekoľko minút sa už Alter cítil relatívne v pohode. Dokonca sa celkom prebral. Vyplavený adrenalín spravil svoje. Petra išla spať, no on browsoval obrázky, ktoré vypľul prehliadač pod heslom I3. Zistil, že jeho vnemy boli kombináciou dvoch iných. Aj farby ako z ultrafialovo zúrivej psytrance plachty pasovali. Len nepočul povestný „hvizd“ zoslučkovaných milisekúnd ľubovoľného zvuku. Bzučanie, ako to volal Pixy.

            V Tisíc a jednej noci sa ktosi zľakne strážcu pokladu a uhne, keď mu strážca chce odťať hlavu. Kto tak spraví, zahynie. Keď hrdina nereaguje, strážca sa tesne pred prienikom meča hrdlom rozplynie. Alter koncept Strážcu prahu poznal. Preto    po vdýchnutí dymu čakal, čo sa stane a snažil sa zachovať pokoj. No narastal v ňom pocit, že ho to vstrebáva. Možno tá krikľavá škatuľa chcela nasať jeho infopole, oskenovať spomienky a objaviť sa v nejakej preňho ľúbeznejšej forme. Alebo len číta priveľa mémpunku. Ktovie, ako vnímala škatuľa jeho. Možno sa vynorila v presvedčení, že najlepšou obranou je útok. Maskovaný predátor.

            Alter mal nepochybne sklony k paranoi. Už niekoľko dní uvažoval nad tým, že I3 entity mohli dobrovoľníkom voperovať ploštice. Oficiálny výskum to v podstate naznačoval. Napokon, ľudia to robia aj sami sebe. Ako zdokumentoval top analytik CIA predtým, než ho v Bejrúte uniesol Hizballáh, k medicínskemu mučeniu dochádzalo už v dvadsiatom storočí vo vyše osemdesiatich štátoch. Potom sa techniky vylaďovali. Tak prečo by sa to nemohlo diať aj na nejakej exoplanéte? Prečo by vlastne hmyzoidi nedávali ľuďom sondy? Vlastne, to, že sa to deje aj na Zemi, naznačuje, že v oblasti „výskumu“ tamten vesmír naozaj je paralelný. Dym I3 bol známy pouličným elitám už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, tajní o ňom vedeli ešte skôr. Už v päťdesiatomprvom v rámci MK NAOMI stripovali celý Pont-St-Esprit. Kamuflovali to ako otravu námeľom, no niečo nesedelo – okrem halucinácií neboli pozorované žiadne iné príznaky. Inokedy aventistov siedmeho dňa vystavili horúčke Q a potom ich „liečili“ aerosólovým LSD. V sanfranciskom zálive vyše pol storočia vyčíňa baktéria z labáku a v Alabame pred ani nie desiatimi rokmi zomierali starší pacienti, ktorí ju „omylom“ dostali v infúzii. Nebola to práca šialeného nemocničného vraha, len „tragická nehoda“. Deväť mŕtvych, dvadsať prizabitých. Prípad ihneď zatienil nový. Hoci „rozparovač  z Long Islandu“ mal o jednu mŕtvolu na konte menej. A tak ďalej. Pred pol rokom prebehli prvé úspešné pokusy s teleportáciou vírusov. Bol toho plný bionet. Prečo by teda psychonautom nemohli cudzie entity zmeniť DNA, alebo niečo voperovať? Viacerí dobrovoľníci boli presvedčení o tom, že to naozaj robia. Napríklad agent, ktorý experiment monitoroval. Ako inak, zvnútra. Nuž a potom... potom oni zmonitorovali jeho.

I3 sa nachádza v malom množstve v krvi. Na rozdiel od Diaľky, novej, zatiaľ legálnej drogy, pri I3 sa bytosti mohli dostať priamo k dobrovoľníkom. Na Diaľke ľudia akoby mali firewall, podľa Pixyho. Na I3 sa bytosti mohli s ľuďmi prelínať, ako sa to stalo Alterovi. Skrátka naň „dosiahli“. Čo ak tamtí ľudí v minulosti menili? Jemné úpravy tu a tam... Viaceré entity dobrovoľníkom zvestovali, že ľudstvo je produktom ich génžinierstva. Tí podozrievavejší im nedôverovali. Dakto zo SWIM na Facespace písal, že I3 elfovia sú démoni. Zjavovali sa Egypťanom ako duchovia zosnulých príbuzných, Mayom ako bohovia a teraz sa ukazujú konzumným západniarom ako mimozemšťania. Vedia o psychonautoch a vždy ich očakávajú. Lenže Alter neveril len v zlomyseľných elfov. Jeho skromná, no podnetná knižnica o veľkosti jedného regálu (tá, na ktorú bol pyšný nielen v momente, keď ju prekryli V zlomy od I3) obsahovala aj niekoľko desaťročí (nie storočí!) starý grimoár, kde sa uvádzali len pozitívne bytosti, dokonca aj spôsob ako u astrálnych tvorov vzbudiť úctu. Našťastie aj reporty Vedcových dobrovoľníkov spomínali pozitívne entity. Len taký trip pripomínal ruskú ruletu.

            Slávni psychici Ingo a Pat sa vedeli preniesť na určité miesto na základe systému koordinát a naopak. Aj do veľkej vzdialenosti. Ingo predpovedal prstenec Jupitera niekoľko rokov pred jeho objavením. Vtedy mu ešte nedôverovali, neskôr však nepochybovali. Diaľkové videnie, ako to v armáde pomenovali, však komplikovalo, že agenti sa občas ocitali v inom čase, trebárs pätnásť rokov v minulosti. To veľmi nepomôže, keď chcete vedieť, čo práve chystá nepriateľ. Akú novú smrtonosnú zbraň vyvíja v záhadnom vojenskom objekte. Tajní pracovali na fixovaní časovej koordináty aj po studenej vojne. Potom výskum akože ukončili, no v skutočnosti len začal byť financovaný z obchodu s drogami. Stal sa naozaj čiernym, oficiálne nejestvujúcim. Okrem oboch post-veľmocí hru na bystrozrakých hralo čoraz viac mocností: Veľká Británia, Izrael, Čína, India, Brazília, Kazachstan... Alter si dobre pamätal, ako na začiatku prvej ekonomickej v najmienkotvornejších denníkoch písali o tom, že 40 % svetových peňazí vlastní superkorporácia tvorená stoštyridsiatimi siedmimi prevažne finančnými skupinami. Ich biznis bol nerozlučne spätý, v prvej päťdesiatke bolo len štyri-päť nebankových. Vo fortenovinách vtedy nezabudli dodať, že konšpirácie o slobodomurároch sú zjavne mimo. Akoby ten brečtan moci nebol prepletený: študentské bratstvá, z ktorých sa regrutovali tajní, bankárske klany, mafia, sionomurári... Keď porovnával rebríček top korporácií spred rokov s najnovšou analýzou, videl ako sa spoločnosti jemne preskupovali. Aj ich počet sa v čase menil. Raz ich bolo 150, inokedy 146... Oscilovali okolo Dunbarovho čísla, maximálnej veľkosti skupiny, s ktorou mohol jedinec udržiavať stabilné sociálne vzťahy. Také, v ktorých každý každého pozná a vie, ako to ktokoľvek z nich má s ostatnými. Len v ich prípade nešlo o priateľstvá, ale o megabiznis.

            II.

            Pixy vyskúšal I3 u Altera podvečer za zatiahnutými žalúziami. Badtrip to nebol. Stihol Alterovi oznámiť, že to cíti, no vlastný hlas mu pripadal robotický. Hudba tiež. Zavrel oči a tri šesťuholníky sa zložili do premenlivého obrazca na spôsob plošných spojov. Boli však oveľa rovnejšie a pravidelnejšie. Čiary boli rôznofarebné, na rozdiel od tých Alterových príjemné tlmené odtiene modrej, fialovej a červenej. Potom sa Pixymu obrazec zmenil na niečo pripomínajúce roh kocky v uzavretom priestore. Vrchol kocky sa zaoblil a zamierila doľava. Po otvorení očí Pixy videl geometrické tapety, ktoré sa pomaly vytrácali. Prvé dve minúty, keď I3 pôsobilo najsilnejšie, mal ruky zložené za hlavou. Na rozdiel od Altera na gauči sedel. Usmieval sa, opretý o vankúš. Alter bol rád, že je Pixy v pohode, ale obával sa, že kamoš berie veci na ľahkú váhu a môže sa mu to vypomstiť. Keď Pixy tvrdil, že videl skôr pruhovaný objekt, Alter bol stále ochotný veriť, že videli tú istú entitu. Kedysi písal články proti satanistom v armáde USB a u tajných, a teraz mu napadlo, že niekto z nich, najskôr asi sám veľmajster A., mohol naňho poslať bytosť, ktorá mu škodila. Už dlhšie mal podozrenie, že Kostlivci a im podobné skupiny sa venujú aj nekromancii. Tá ich obsesia s lebkami... A esesácky kult Čierneho slnka – veď Himmler vraj vo Wewelsburgu komunikoval s lebkami verných privezenými z frontu! Pristihol sa, ako premýšľa nad Pixyho troma šesťuholníkmi. Žeby číslo Šelmy?! Takmer pred sto rokmi istý Klüver systematizoval meskalínové vzory do štyroch základných skupín: mriežka (šachovnicová, troj- či šesťuholníková), pavučina, tunel a špirála. Možno by Alter v tom astráli mohol spraviť ďalší ochranný kruh a mať pripravené ochranné slovo či symbol. Pixy sa nad tým iba uškŕňal. Alter ale neskôr našiel na webe otvorený list psychonautickej ikony z World Security Bureau, varujúci pred dymom I3. Poslal ho Pixymu. 

            Alter otrávene odložil knihu na gauč a ľahol si vedľa. Vedcovi sa pri najlepšej vôli nedalo veriť. Svoje konexie ani netajil. Ako písal, hneď prvé peniaze na výskum dostal od škótskeho rítu. Škótski „rytieri“  dopravili ešte pri jednom z prvých letov na Mesiac vreckovku svojho veľmajstra tam a späť. Dolármurári stáli pri zrode Spojených biznisových a tá vreckovka ich predchodcov bola jasným signálom, že nemienia spráchnivieť v Novom svete, ale plánujú realizovať svoje plány aj na okolitých kozmických telesách. Po Patovej podivnej smrti Ingo osobne naučil diaľkové videnie toľko tajných, že by na nich nestačili ani dva-tri zásobníky. Teraz z Inga robia hrdinu, ale nemal na čo byť hrdý. Keď si Alter predstavil všetky tie kontrašpionážne a paravojenské služby USB, necítil sa dobre. Lenže podobne mohli zloštruktúry spolupracovať aj v nelokálnych spolusvetoch. Spomenul si na slávny precedens. Keď Juhojuhozápadná Nanonézia žalovala jeden z biznisových štátov, s ktorým nemala spoločné hranice, že svojimi skleníkovými plynmi prispel k jej zaplaveniu, prečo by sme svojím konaním nemohli ovplyvňovať cudzie svety? Hoci aj v susednom vesmíre. A oni ten náš. Možno aj Vedca. V knihe, ktorú Vedec už napísal  na výslní s kolektívom autorov, Alter natrafil na pyramídu s vševidiacim okom, o päťdesiat strán ďalej bola druhá, s Horovým okom vo vnútri. Vedec Alterovi v rozhovore pre post-hipsterský časopis odpovedal v rozpore s tým, čo uviedol v svojej knihe. Polovicu dobrovoľníkov s badtripmi zredukoval na „niekoľkých“. Alter však svoju skúsenosť za zlú považoval. Aj tú Petrinu. Spolu dve z troch.

            III.

            Altera prekvapilo, že tiež chcela skúsiť dym. Rozhodla sa už predtým, než sa dozvedela, že Pixy bol nadšený. Buď bola zvedavá, alebo naňho chcela zapôsobiť svojou odvahou. Možno, to, že k tomu došlo, bolo priesečníkom viacerých príčin, ako veľa iných vecí v životoch ľudí. Vedela, že taká príležitosť nejde každý deň okolo, že Alter na I3 čakal niekoľko rokov.

            Petre, vážiacej len päťdesiat kíl, naložil menej než Pixymu. No keďže Petra bola menšia a ľahšia, dostala po prepočítaní na kilogram hmotnosti o štvtinu viac ako kamoš. Sto dvadsaťpäť percent. Mala teda úplne najsilnejšiu dávku z nich troch. Hnedé bylinky impregnované práškovým I3 mali stačiť na jednu-dve dávky. Rozdelil ich napokon na štyri. Sám si naložil presnú polovicu, rozdelenú do bonga a fajky. Tretina z tej jeho polovice ostala. Alterovi sa to, čo zažil na tretine, zdalo dosť intezívne, Pixymu teda odložil štvrťku z pomyselného celku a zvyšok chcel použiť nabudúce. Sám. Petra sa do toho zamontovala. Nemala to šťastie ako Pixy. Ponáhľali sa na demonštráciu za legalizáciu zakázanej rastliny a potvrdilo sa, že časový stres tesne pred zážitkom môže byť na škodu veci. Po pár sekundách so zavretými očami sa Petra tvárila veľmi vydesene.

            – Fúúúúj, – dostala zo seba. – To je hnusnééé... Ja sa zbláznim!

            Otvorila oči, predklonila sa a začala sa pomaly nakláňať dopredu a dozadu. Na pokraji zle maskovaného zúfalstva sa Alter Petry spýtal, či chce vodu. Prikývla. Keď jej podával fľašu, zabudla na ňu. O chvíľu sa napila, no zdalo sa jej, že voda ju páli. Vopchala si prsty hlboko do úst, kúsala si do nich a v krátkych intervaloch tíško stonala. Vidieť Petru trpieť Altera veľmi bolelo. O to viac, že on sám to zapríčinil! Cítila sa mizerne a on nemohol spraviť dokopy nič, aj ked sa ho chytila a oprela sa oňho. Jemne jej vybral ruku z úst, objal ju a snažil sa ju upokojiť. Celé to o chvíľu skončí, neboj, som tu s tebou, opakoval a objímal ju. Nezaberalo to.

            – Rýchlo otvor balkón, potrebujem vzduch! Pusti ma, – zvolala.

            Alter odmietol vytiahnuť balkónovú sieťku. Obával sa, že Petra bude vykrikovať alebo možno chcieť vyskočiť. Navyše sa hanbil, cez sieťku presvitali holubie streky, ktoré chcel umyť už pred mesiacmi.

            Niekoľkokrát sa pri sieťke nadýchla a odbehla do kúpeľne. Chcela si dať sprchu, ale zistila, že radšej chce ísť von. Preč z toho bytu aj domu, hoci aj mokrá. Schmatla tašku, obula sa a vyletela z bytu. Už privolala výťah a Alter vbehol späť, aby sa navoňavkoval. Keď ju zbadal, ako zdesená nakúka dnu, najradšej by si jednu vylepil. Chcel byť pokojný, aby to odľahčil, no Petre čas plynul o dosť pomalšie, sekundy zo-si-ru-po-ve-li. Vo výťahu si všimol jej obrovské zreničky. Klaustrofobická, rozpadávajúca sa kabínka ju našťastie nevyľakala. Spomenul si na starý výťah v Ubikovi, na plazenie sa po schodoch a zlomyseľný smiech... Petra našťastie Ubika nečítala. Ako to, že si neuvedomil, že jej môže I3 takto ublížiť? Je nezodpovedný hazardér s psychikou iných. Petru z toho mal vynechať.

            Cestou z domu našťastie nestretli susedov. O vchod ďalej začala plakať. Tvár sa jej bolestne skrivila.

            – Bolo to hrozné, absolútne hrozné... Najhoršia nočná mora. Ja už nemôžem byť v tvojom strašidelnom byte! Máš tam úplne zlú energiu. Vlastne všetci bývame v otrasných bytoch. Ako v klietkach. Asi pôjdem žiť do lesa!

            Za iných okolností by sa Alter zasmial. Teraz radšej navrhol, nech idú k rieke. Na križovatke Petra ešte plakala. Keď popri nich prechádzal autobus, otočila sa chrbtom. Pod mostom opäť parkovala hliadka milicionárov. Petra si nasadila tmavé okuliare a vypýtala si od Altera späť svoju veľkú čiernu kabelku. Keď prešli okolo milicionárov na most, bola viditeľne kľudnejšia. Slnečné lúče ju zohriali a cítila sa lepšie. No aj tak ledva chodila. Na kameňoch druhého brehu konečne Alterovi povedala podrobnosti.

            – Najlepšie by sa to dalo opísať ako mimozemský, robotický hmyz. Vlastne... bol to skôr škriatok, aj keď dosť atypický. Tešil sa z toho, že sa cítim zle a vyplazil na mňa... niečo ako jazyk... Žltá farba tam nebola, ale bola tam čierna s fialovou a potom aj zelená a červená. Mám pocit, že to tu stále je, len my to nevidíme. Drogy sú obrovský hazard!

            – Hm... a nemala si to také bodkované? – spýtal sa hovädo Alter, ignorujúc jej poslednú vetu.

            – Nie, ale to je jedno. Nepriala by som toto nikomu, ani prezidentovi Spojených biznisových. Ešte že to nie je návykové... Dúfam, že po smrti to nebude takéto, lebo v tom prípade nič nemá zmysel.

            IV.

            Niektorí stotožňovali Strážcu prahu s psychologickým Tieňom. Alter nie, ale čo môže vedieť? Dodnes zostal presvedčený o tom, že z neho pred rokmi vyliezli mravce. Už to takmer úplne vytesnil, ale ten I3 bungee jumping mu to pripomenul. Taký dobrovoľník je v podstate tarotový obesenec, zavesený „dolu hlavou“ voči svetu. Tá hranatosť mu nasadila do hlavy chrobáka.

            Podľa Vedca bolo dobré stretnúť sa pred výletom do vyšších dimenzií s príbuznými a kamarátmi a dokončiť rozrobené veci. Ak sa človeku zdá, že umiera, nezaškodí si to uľahčiť. A  dobrovoľníkom sa to niekedy zdalo. V tarote po Obesencovi nasleduje Smrť, „nie nutne fyzická, skôr akési zvliekanie duše z kože“. Alter takto „predsmrtne“ konečne nahrubo zoradil články publikované kdekade (vrátane rozhovorov s Vedcom a Guruom), ktoré zamýšľal raz vydať knižne. Veľmi sa s tým však nehral, veď vlastne nejde umrieť. Zatiaľ na to nikto neumrel.

             Pixy už sedel u Altera dobrú hodinu. Dohodli sa, že mu bude robiť sittera. Zatiaľ však Alter iba nahadzoval skladby do Annunaki playera. K tomu nahlas čítal o nekromancii a kúzelníkoch, ktorí nezvládnutými evokáciami škodia sami sebe, neschopní rozpoznať vlastné astrálne smeti. Tvoria vraj nechtiac bytosti zo svojej neovládnutej energie. Vedec, doktor medicíny, pred uzatváraním zmlúv s „topologickými entitami“ varoval. Radil tiež pri obkľúčení geometrickými obrazmi hľadať v nich trhlinku, cez ktorú by sa tripper mohol dostal ďalej. Alter dočítal o kúzelníkoch a trhlinách, naložil výbavu do obľúbenej deravej igelitky a vybrali sa s Pixym na miesto určenia.

            Polhodinu pred polnocou sa Alter rozložil na trsoch trávy pri rieke, chrbtom k mestu, svietiacemu na druhej strane. Sadol si na igelitku, zapol empétrojku a nastavil Buddha bar remix Straight to Number One od Touch & Go. Otvoril grimoár údajne priateľských bytostí, opatrne naložil do fajky, viackrát spravil myslený ochranný kruh a zapálil zmes. Na grimoár mu mal Pixy svietiť, keď mu dá pokyn.

            Alter pomaly vdýchol dym, strmo vydýchol a zavrel oči. Hudbu zvolil dobre. Z tmy sa mu pred očami začal skladať vzor, v ktorom rozoznal disk aztéckeho kalendára, alebo jeho zjednodušenú kópiu. Alter pokračoval v tvorbe ochranného kruhu aj v tejto úrovni. „Aztécky“ disk bol hlinovohnedý, s prednou vrstvou akoby natretou na modro. Chýbala vyšklebená hlava v strede, zato „štít“ vystreľoval šípky  kruhovo symetricky do strán. Napokon „véčka“ vypĺňali celý priestor, vnútri aj mimo kruhu. Celý vnem trval len chvíľu. Alter sa chytil rukami trávy a precítil intenzívne spojenie so svetom. Ukľudnilo ho keď si uvedomil, že intenzita zážitku je našťastie o dosť menšia. Zo stredu disku sa začali vynárať červenšie šípky smerujúce k nemu, vtedy celý výjav začal slabnúť. Alter otvoril oči a opäť ich zavrel. Disk sa začal strácať. Požiadal Pixyho o vodu, medzitým dohral song. Alter za viečkami už nevidel takmer nič a tak si zobral od Pixyho baterku a posvietil na vzorový tag vyhliadnutej bytosti zo sféry Merkúra. Neskoro. Okolie síce malo klasické tryptamínové kontúry, no to bolo všetko. Príliš málo dymu. Fajka zreteľne spomalila nástup. Alter vstal a naložil veci do tašky.

            – Možno aj ja som mal toho málo, – povedal cestou domov Pixy. No áno, ale aj preto, lebo Alter ho nechcel mať na svedomí.

            Doma Alter vyhľadal informácie o Slnečnom kameni. Pán neba, Toniatuh, umiestnený v strede disku, mal samozrejme vyplazený jazyk. Alter by tomu predtým asi nevenoval pozornosť, rezonovalo to však s tým, čo vravela Petra. Napadlo mu, že vyplazený jazyk môže v astráli znamenať jednoducho pozdrav, no Aztékovia to vnímali inak. Jazyk vraj predstavoval obsidiánový nôž. Božstvo potrebovalo byť kŕmené krvou a ľudskými srdcami. Aztékovia mali vlastne dva kalendáre, klasický a rituálny s 260 dňami. Oba sa pretínali každých 52 rokov. Aztécke, islamské a iné vzory boli psychonautmi zaznamenané už veľakrát predtým. Kvázikryštalické grupy symetrií boli predpovedané už v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, v prírode ich našli v osemdesiatych. Vysvitlo však, že starí Arabi tieto počty poznali, keď kvázikryštalickými symetriami krášlili svoje mešity. Abstraktný aparát teoretickej fyziky na kvázikryštály hľadí ako na symetrie viacerých, ľudskému oku skrytých rozmerov. To je dôkaz, uvažoval Alter, že myseľ v zmenenom stave vedomia sa dostáva do viacrozmerného sveta. No a vo viacrozmernom svete by vedomie mohlo stretnúť bytosti aj veľmi vzdialené, či nedosiahnuteľné v klasickom 3D priestore. To naznačovala aj kniha Vedcovho kvarteta.

            Alter napokon zohnal I3 v prášku, ale zistil, že najlepšie je aj tak dať si ho na bylinky, pokiaľ si ho človek teda nechce nechať pichnúť do žily, ako Vedcove pokusné králiky. Bylinky lepšie horia a práškový I3 sa pri tej teplote odparuje. Sittera mu robila Petra, pretože kamoš, s ktorým počítal namiesto Pixyho, si púšťal storočný Machine Head a nebol ochotný ísť s ním von. Najprv sa Alter chcel zložiť za mostom, ale bolo už dosť zima a pri sade sa motali flojdi, tak šli s Petrou k nemu. Doma zdržoval takmer dve hodiny, kým naložil. Dodržiaval pritom starú indiánsku diétu – tri dni si neochucoval jedlo, nepil alkohol a nesexoval. Medzi sviečky oprel sigíliu akéhosi „Mesačného echa“, pripomínajúcu palmu, ktorá mu mala zabezpečiť ochranu. Keď konečne spravil kruh a natiahol plastové bongo obložené sprava i zľava sviečkou, bol sklamaný. Farbami, ich intenzitou aj povahou zážitku. Prevládala zelená a hnedá farba, odvodené z oboch vrstiev umelohmotného Blbonga. To Altera sklamalo – bol to bod pre Gurua, ktorý tvrdil, že všetky bytosti sú konštrukty ega, masky pueblových Kačinov v rituáli pre nedospelých. Farby odvodené z farieb bonga. No aj tak Alter spravil kruh a požiadal o ochranu Mesačné echo. Mal pocit kontaktu, veril dokonca, že za odmenu získal szmbolickú vizuálnu skratku k spomínanej inteligencii. Odteraz už pôvodná sigília nebude nutná.

            V.

            Pred vianocami Pixy doručil Alterovi malý sáčok s ρ-puchom, ktorý sám vyzdvihol od kuriéra. ρ-puch je substancia podobná I3, no menej vizuálna a zatiaľ  legálna. Bez MAO inhibítoru pôsobí rovnako krátko. Treba si však dať pozor na dávkovanie – ρ-puch, nachádzajúci sa spolu s inými psychedelikami v koži ropúch, no aj v juhoamerických rastlinách, je niekoľkokrát účinnejší než I3. Majú však spoločné, že pri oboch sa môže čas subjektívne neuveriteľne spomaliť, dokonca a zastať. Alter na Facespace žartoval, že mechanickí elfovia už zdobia vianočný strojček, no nakoniec sa na I3 ani ρ-puch necítil. Netreba to uponáhľať. Keď čítal reporty na Psychowide, mal pocit, že mnohí psychonauti si len koledujú o problémy. Tryptamínovo-antidepresívne koktaily vo veľkých množstvách, trip sitter pokojne ide spať, tripper po dni na nohách a dokladaní všetkého, čo dom dal, jazdí autom... Možu ďakovať feťáckemu Bohu, že ešte žijú.

            A práve pri ρ-puchu zažívali odvážlivci namiesto návštevy hmyzoidov a elfov „stretnutie s Bohom“. No nie s nejakým Žabohom, ako by sa mohlo zdať, ale, ako tvrdil Guru, s holovesmírnym hyperenergetickým všefraktálom. ρ-puchové reporty sa na Psychowide množili ako huby po kyselinovom daždi a Alter s Pixym nechceli byť mimo diania. Alterovi to bolo úplne jasné – presne o tomto bolo to rozprávkové bozkávanie žaby a halucinácia premeny na princa. Len bolo predtým treba užiť MAO inhibítor, napríklad sýrsku rútu, známu už z čias Babylonu. Inak by totiž ropuší chrbát nestihol zaúčinkovať a „molekula Boha“, ako ρ-puch volal Guru, by sa v tele rozpadla. Alter si bol istý, že lietajúci koberec bol miestom, kde odkväclo telo starovekého psychonauta po tom, ako jeho duša vystrelila druhou kozmickou do kvázirozmerov.

            I3 je populárnejší než ρ-puch. Alter dokonca podozrieval Gurua z toho, že si z látky spravil drogu výberu preto, lebo I3 bol už obsadený. Alebo sa bál elfov a tak ostal tam, kde nie sú. Možno aj sú, len ich nevidno... Pixy stále nestretol svoj bad trip a keďže I3 už nemal, medzi sviatkami vybral z minivrecúška niekoľko hrudiek veľkosti špendlíkových hláv. Rozhodol sa vyskúšať darček, ktorý kúpil sám sebe. Sám, ako inak. Naložil do sklenky, zapálil a vdýchol. Strašne mu to smrdelo, viac než I3. Zhorený polyester, umelá hmota. Cítil v tele bzukot, typický pre I3. No predsa, pri ρ-puchu mal silnejší bodyload. Cítil žalúdok a prúdenie v trubiciach. Vizuály skoro žiadne. Čotijaviem, zhrnul.

            Po niekoľkých dňoch Pixy naložil znovu, potom opäť, no veľmi z toho nezmúdrel. Asi o dva týždne načrel hlbšie. Priateľka opäť nebola doma, čo bolo dobré aj zlé. Zlé, pretože bol odkázaný len sám na seba a dobré, pretože ju aspoň nestresoval. No Pixy pochopil, že Alter mal pravdu. Nie je každý vesmír ružový a v tom hnedom viac pomôže zbehlý kamoš než stres znásobený strachom partnerky. A tiež, kto by chcel, aby ho dievča videlo v sračkách, ako topiaceho sa, slabého zmätočníka. Odteraz mal Pixy rešpekt pred ρ-puchom aj pred I3.

            Tri dni na to si Alter pripadal trápne, pretože zase zdržoval. Akoby nestačilo, že Pixy letel prvý. Nechal Pixyho s jemnou obavou nakladať druhý- a tretíkrát po sebe, no aj tak sa do toho nehrnul. Pixy sa už ďalej neposunul, ale telo to znášalo lepšie. Kecali o všetkom možnom, zmes ρ-puchu a byliniek stála na stole. Pixy povedal, že začína chápať, o čom to bolo minule. Zľakol sa prázdnoty bez vedomia samého seba (the void), ktorú SWIMovia tak dobre opísali na Psychowide. Nakoniec Alter tiež nabil Blbongo a odklopil dekel vnímania. Pripadalo mu to ako I3, len bez vizuálov. Fyzická manifestácia bola úplne zhodná, aj smrad mu pripadal veľmi podobný. Na začiatku si uvedomil svoj stres a snažil sa uvoľniť napätie, ktoré cítil tentoraz najmä v rukách. Položil si ich teda dlaňami hore na kolená. Bolo by dobré uvoľniť sa vždy pred výletom, uvedomil si. No okrem toho necítil nič, žiadny vhľad.

O týždeň u Pixyho, kde experiment pokračoval, necítil takmer nič. Ako sa pozeral do fajky, kde dohárali ρ-puchom impregnované listy medovky, keď zavrel oči, nevidel žiadne vzory, len jeden oranžový bod. Zjavne priemet pozostatku horiacej medovky, no to Alterovi nebránilo v sústredení. Chcel prejsť oranžovým bodom do prázdna, no uviazol na polceste. Vlastne ani do toho bodu úplne neprišiel, ani keď poctivo doložil. Zato sa z jeho uvoľnených útrob uvoľnili plyny a tak slovo ρ-puch dostalo nový, plytší význam. Pixy hneď otvoril okno.

            Alter bol zvedavý, čo ho čaká, keď spojí I3 s tripredlžovačom, „aztécky disk“ a „babylonské dosky“. Možno konečne stretne ozajstné entity. Ani Boh by nebol zlý, najlepšie oblo-mäkký. Nedal si to od Petry vyhovoriť. Pixy to vnímal podobne. Iba nebral vážne ten grimoár.

Autor: Frogman